Vianoce v trópoch

Autor: Adriana Karpinska | 24.12.2020 o 16:40 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  2224x

Ak by som si mohla vybrať, tak by som sa na jeden deň premiestnila do snehovej rozprávky. Len na deň. Potom by som sa vrátila do príjemných juhoázijských trópov, kde už pár rokov trávim Vianoce. 

Je dvadsiateho štvrtého decembra a ja sa zobúdzam do chladného rána. V noci som sa normálne musela prikryť, teplota klesla pod 20 stupňov. Cez deň sa opäť vyšplhá nad tridsať, tak si tú zimu užívam. Pre domácich je toto normálny deň, Vianoce tu oslavujú len kresťania, budhistická väčšina sa len teší, že majú 25.12 voľno. Pod oknom na ulici vykrikuje pouličná predavačka. Ako každé ráno, predáva tradičné raňajkové menu: vyprážané šišky, nekvasený chlieb a cícer. Zákazníci na ňu zakričia a ona tovar pošle po šnúrke, ktorá visí každému z balkóna. Tento systém je zaužívaný už dlhé roky a v čase korony sa zišiel. Ja, ktorá na šnúrky neverím, si pekne chodím po svoje donášky pešo zo šiesteho poschodia. 

Dnes je normálny pracovný deň, ktorý som sa ja rozhodla ignorovať a vziať si voľno - na Štedrý deň sa jednoducho nepracuje, nech som kdekoľvek. Nikto ma nepotrebuje, telefón nezvoní a tak si namiesto vianočných rozprávok otvorím knihu a začítam sa do príbehu o židovskom dievčati, ktoré falšovalo dokumenty počas druhej svetovej vojny pre utečencov. Pôst počas Štedrého dňa už dávno nedodržiavam, namiesto toho si vychutnám chlebík z avokádom a kravským syrom z kamoškinej výroby. Nič počas dneška mi nepripomína Vianoce doma a predsa mám vianočnú náladu.

To, že som v Ázii mi nebráni v tom, aby som cítila vianočnú pohodu, aby som sa spojila s rodinou a kamarátmi. Hoci tento sviatok netrávime za spoločným stolom, zdieľame tento moment cez fotky a video hovory a myslíme na seba. Tak môžeme byť každý s každým, na rôznych miestach a v rôznych časových zónach naraz.

V krajine, kde kapra určite nenájdem, ani kyslú kapustu, bude na mojom štedrovečernom stole štipľavé zelené kari, upečené sladké zemiaky, ryža a namiesto medovníkov čerstvé jahody. Minulé Vianoce, ktoré sa zdajú byť tak dávno, som hostila takúto vianočnú večeru pre známych, ktorí ostali na Vianoce sami v Yangone a tak sme si boli navzájom dočasnou rodinou. Tento rok som na Štedrý deň sama, no zajtra mám rovno na pláne vianočné večere dve. Tradície sú pre mňa dôležité, ale ešte dôležitejšie je sa prispôsobiť situácii, v ktorej sa nachádzame. 

Za normálnych okolností by som sa v tomto čase presunula do hôr Mjanmarska, aby som bola bližšie k aktuálnemu slovenskému počasiu a tešila sa z rannej námrazy a slnečného dňa v nejakom zastrčenom kúte sveta. Tento zvláštny a nikým nepredvídaný rok (možno okrem Simsonovcov) sa tak končí v takom istom štýle: zavretá doma v letnom oblečení, v vianočnými svetielkami blikajúcimi na balkóne a ľuďmi, ktorých mám rada, v telefóne.

Šťastné a veselé!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?