Z poľa na tanier, z nitky do šatníka

Autor: Adriana Karpinska | 22.2.2020 o 9:49 | (upravené 23.2.2020 o 2:49) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  877x

Mjanmarsko ako krajina v rozvoji má veľa čo zlepšovať, no v niečom má navrch pred krajinami západu. To, že presne viem, kto pestuje moju zeleninu a šije moje oblečenie.

Lokálne zdroje na trhu

Moja jahodová teta na rannom trhu vie presne, čo si vypýtam a už mi nakladá, keď ma vidí prichádzať. Nakupujem sezónne. Jahody a avokáda vypestované na severe Mjanmarska sú na trhu od decembra to marca, mangá prichádzajú v júni, červené dračie ovocie v auguste a maracuje v októbri. Teta mi expertne vyberie avokáda, ktoré sú zrelé a vie, o koľko dní dozrejú zelené, ktoré plánujem jesť neskôr. Ešte sa mi nestalo, žeby mi predala zle. Ujo vedľa nej mi neprestáva ponúkať brokolicu, ktorú vypestoval vo svojej záhrade, aj keď vie, že si pravdepodobne nekúpim, lebo svoju zeleninu dostávam z organickej mestskej farmy Kokkoya v Yangone.

Investície do miestnych producentov

Farmu Kokkoya založila Caity s Austrálie a počas troch rokov vybudovala tím z miestnych ľudí, ktorí na začiatku neverili, že v meste sa dá pestovať zelenina bez akýchkoľvek chemikálií. Začínali so šalátom, cez rajčiny, mrkvu, redkvičku a repu, ktoré prestovali pre nás, zo dvadsať, zákazníkov. Postupne si budovali kontakty s malými pestovateľmi v iných regiónoch a ponuka sa rozširovala o jahody, dračie ovocie, avokáda, zemiaky, vajíčka a chlieb. Určitú dobu mali na záhrade aj včely. Začali tiež so sobotným farmárskym trhom, kam pozvali pestovateľov a majiteľov malých lokálnych reštaurácii, nech ponúkajú svoje produkty priamo nám, ich zákazníkom. A je si z čoho vyberať: domáce jogurty a čerstvo upečený chlieb, ovocie a zelenina, talianske syry, kávové zrnká, čaj... Aj experimenty ako domáce cestoviny vyrobené z tekvice a mrkvy, zmrzlina a nanuky, kombucha v štyroch príchutiach (vrátane maracuje, môjho obľúbeného ovocia) aj kompost do záhrady z kuchynského odpadu. Človek si tam tak vie nakúpiť všetko, čo na týždeň potrebuje a tiež sa naje, keďže raňajkové menu je bohaté. Tak, keď Caity potrebovala vyzbierať peniaze na presun ich farmy, lebo majiteľ ich pozemku sa rozhodol postaviť bytovku, celá komunita sme jej tímu prispeli na nákup nového miesta, lebo by bola škoda, keby zanikli.

Spontánne exkurzie priamo k pestovateľom a producentom

Kedykoľvek sa vyberiem na výlet do regiónov, vždy sa vrátim s plným batohom miestnych produktov. Čokoľvek je v sezóne, ľudia sú zvyčajne štedrí a podarujú mi to alebo to kúpim za lacný peniaz. Neraz sa mi stalo, že som od známych z dediny odchádzala s dvoma kilami arašidov, obrovskou taškou ryže a 20 avokádami. Mojou obľúbenou aktivitou sa stali návštevy ľudí, ktorí pestujú alebo vyrábajú lokálne produkty. Tu je normálne sa objaviť na prahu dverí s otázkou, či sa môžem poobzerať dookola a popýtať sa nejaké otázky ohľadom produkcie. Ľudia sa radi rozhovoria o svojom živobytí a môj záujem ich teší natoľko, že prerušia čokoľvek robia a spravia mi prehliadku. Tak som sa dostala do citrusovej záhrady, k výrobcovi mlieka, na kávovú plantáž a k pestovateľovi manga, ktorý experimentuje s výrobou mangových nanukov. Ochutnávky sú samozrejme zahrnuté v cene bezplatnej exkurzie.

Šitie na mieru z látky priamo od tkáčky

V Yangone mám šikovné krajčírky, ktoré mi oblečenie šijú na mieru za cenu, akú by som zaplatila v obchode. No výhodou je, že viem, že keď na nejaký kúsok miniem peniaze, ide to priamo krajčírkam a ich rodinám. Tiež si môžem svoje šaty navrhnúť podľa svojho vkusu a mám istotu, že také nikto nebude mať. Tkáčske umenie je v Mjanmarsku stále nažive a každý región má sebe typické vzory, takže keď cestujem, mojimi povinnými zastávkami sú domáce tkáčske dielne alebo miestne továrne na výrobu látok. Je fascinujúce pozorovať rozdielne štýly výroby a dozvedať sa koľko v skutočnosti trvá výroba látky ručne v porovnaní so strojovou výrobou a porozumieť rozdielom v kvalite a cenovej politike. Vediac koľko času trvá výroba, prestala som nakupovať oblečenie, ktoré je ponúkané módnymi veľkoobchodmi. Za každým kúskom sa skrýva práca človeka - buď ručná alebo obsluhovaním stroja. Keď vidím tričko za 10 Eur, viem, že bolo určite vyrobené v továrni niektorej z ázijských krajín s neférovými podmienkami, kde zamestnanci (pravdepodobne ženy) dostávajú za jeden kus zaplatené len zlomok tejto ceny. Ja radšej podporím šikovných výrobcov, ktorí sa svojou prácou snažia nielen uživiť svoje rodiny, ale aj zachovať kultúrne tradície.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Boj o moc, ambície a pomsta. Kauza STU

Čo sa to dialo na Slovenskej technickej univerzite.


Už ste čítali?