V práci sme začali recyklovať

Autor: Adriana Karpinska | 24.8.2018 o 8:26 | (upravené 24.8.2018 o 11:34) Karma článku: 4,56 | Prečítané:  1908x

Reči o odpade v Yangone v poslednej dobe počúvam častejšie - možno preto, že v tejto sezóne dažďov voda pravidelne vyplavuje tonu smetí z útrob kanálov, kde svoju púť končia všetky možné materiály. 

Problematike znečistenia plastovým odpadom bežní ľudia nerozumejú. Ani tomu, ako plasty dlhodobo vplývajú na ich okolie. Väčšinu to ani netrápi a nepremýšľajú nad tým, čo sa s tým množstvom plastových obalov a tašiek stane potom, čo ich vyhodia. Majú iné, častejšie dôležitejšie starosti. No niektorí sa ani netrápia nad tým, aby smeti vyhodili do koša a plasty tak končia na zemi, v kanáloch, za rohom. Zíde z očí, zíde z mysle, doslova. Vyhadzovanie smetí z okna pohybujúceho sa vozidla je niečo ako národný šport a nikto sa nad tým nepozastavuje. Pravdupovediac, systém ich v tom ani nepodporuje. Niekedy je umenie nájsť smetný kôš na ulici a tak jasné, že niektorí zvolia pohodlnosť a odhodia smeť pri prvej príležitosti, ktorá sa im naskytne. Určite nevláčia odpadky 20 minút v ruke ako ja, pokiaľ natrafím na nejaké zberné miesto. 

Pred začiatkom monzúnu som na uliciach videla aktívnu snahu vyčistiť kanály od nahromadeného odpadu. Väčšinou to vyzerá ako dolovanie rok starého odpadu z hĺbok, nakladanie lopatami do smetiarskeho auta a odvážanie ktovie kam. Mjanmarsko nemá dostatok zariadení na spracovanie odpadu a už vôbec nie na jeho správne recyklovanie a znovupoužívanie v obehu. O infraštruktúre a kanalizácii sa zmienim len tým, že je ešte z čias britskej kolonizácie. Kruhová ekonomika je skôr utopistická predstava a rozhodnie nie model do blízkej budúcnosti.

Bola som prekvapená, že celkom organizovaná snaha recyklovať plechovky, papier a plastové fľaše sa začína pomaličky objavovať a dokonca zamestnáva aj pár desiatok ľudí. Zvyčajne to vyzerá tak, že po ulici chodia zberači s vozíkom, kam ukladajú separovaný odpad a nahlas kričia, čo presne zbierajú. Potom to buď prinesú na miesto odkiaľ sa to buď vo veľkom posiela ďalej na skládky na okraji mesta alebo, podľa mňa, zmieša s ostatným odpadom a jednoducho spáli. Po večeroch pozorujem, ako smetiarske autá vyprázdňujú kontajnery v obytných štvrtiach a okolo pilne pracujú mladíci, ktorí vytrieďujú použiteľný odpad. Práca je to rozhodne neefektívna, všetko sa robí rukami, no aspoň sa snažia.

Niektoré spoločnosti najnovšie skúšajú z recyklovania spraviť ziskové podnikanie a práve jeden takýto start-up pracuje s našou neziskovkou, ktorá sa rozhodla o radikálny krok naučiť svojich zamestnancov o troch R: Reduce, Reuse, Recycle - zredukuj, použi znova a recykluj. Čo je pre mňa logické a pochopiteľné je pre mnohých mojich kolegov novinka. Zatiaľčo mi povzbudivo prikývnu na moje vylepenie plagátu o tom, ako zredukovať znečistenie plastami, málokto to začne aktívne praktizovať a bude sa snažiť zredukovať svoju vlastnú spotrebu.

Je pozitívne, že sa snažíme o zvyšovať povedomie a povzbudzovať k činom, pretože mám pocit, že hoci je ľuďom jasné, že plasty predstavujú problém a sami vidia, že nie sú ideálnou alternatívou biologických, rozložiteľných obalov, na ktoré tu sú ľudia desaťročia zvyknutí (napríklad banánové listy), nevedia, ako tomu môžeme zabrániť. Mňa samú stále zaskočí rozsiahlosť tohto problému, napríklad, keď sa ocitnem v štvrti, kde sa hory odpadkov hromadia už nejeden ten rok a nikto s tým nič nerobí. Vtedy sa pýtam, či je vôbec možné to s mojou smiešnou mantrou: nie, plastovú tašku si neprosím, ako jednotlivec nejako ovplyvniť. 

Od minulého týždňa máme v kancelárii koše na separovanie odpadov, no v koši na papier som hneď v prvý deň zbadala plastový obal. Evidentne jeden tréning o tom, čo patrí kam, nestačí a je potreba to opakovať a pripomínať. Zdĺhavý proces, ale optimisticky verím, že ku koncu môže byť úspešný. Veď aj u nás na Slovensku sa pred dvadsiatimi rokmi začínalo so zberom papiera, tetrapakov, neskôr nám pred panelák priviezli koše na separovanie a dnes už dokonca ani moji rodičia nehundrú, že sa musia babrať s rozdeľovaním odpadkov a platením za tašky.

To, že je tu všade toľko odpadkov je nepochybne výsledkom toho, že sú všade dostupné. Každá teta na trhu mi zeleninu hneď strká do troch plastových vrecák a musím byť stále v strehu, aby som ich stihla odmietnuť. Aktuálne je jednoduchšie ísť v stopách konzumu a nevedomky prispievať z zvyšovaniu plastov všade okolo nás. Systém nám nedáva možnosť aktívnej voľby - možno, keď Mjanmarsko tiež uvalí poplatok na plastové tašky a depozit za fľaše a ľudia budú postavení pred voľbu Buď zaplatíš a znečisťuješ alebo ušetríš a uvedomíš si, že tieto nerozkladné materiály vlastne nepotrebuješ.

A možno sa dožijem aj momentu, kedy sa ma moja mjanmarská kolegyňa s prekvapením prestane pýtať, že prečo u nás v riekach nevidieť odpadky, iba čistú tečúcu vodu. Všetci sú tu totižto zvyknutí, že rieky sú neformálne skládky odpadu, podobne ako koľajnice a iné kanály. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kičura nevie vysvetliť úplatky, ani zametanie stôp

Kajetán Kičura je vo väzbe od apríla.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Nie, demokracia nie je diskusia (komentár)

Vláda má plné právo prikázať očkovanie proti covidu.


Už ste čítali?