Kambodža z hojdacej siete

Autor: Adriana Karpinska | 25.2.2018 o 8:01 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  1112x

V Kambodži sa prekvapivo dá nájsť výborná zmrzlina, elektrické bicykle aj párty uprostred džungle. Za dva týždne sme sa však prevažne zdržiavali iba medzi turistami a len výnimočne sa nám naskytol pohľad do života domácich. 

Dva týždne na ochutnávku Kambodže  

Čo si budeme hovoriť, keď človek cestuje do krajiny na dva týždne a rozhoduje sa podľa turistického sprievodcu, do života domácich veľmi nenazrie. Miesta, ktoré sú zvyknuté na turistov, už nie sú veľmi autentické a nevyžadujú naučiť sa frázy v lokálnom jazyku - khmérčine, keďže domáci, ktorí prichádzajú do styku s cudzincami zvládajú základnu angličtinu. V našom plánovaní sme ani my neboli veľmi originálne a zahrnuli sme do neho klasické zastávky:

Siem Reap (Chrámy Angkor Wat) - Battambang (druhé najväčšie mesto) - Sihanoukville (prístav, brána na ostrovy) - Koh Rong Sanloem (ostrov) - Phnom Pehn (hlavné mesto)

Siem Reap a chrámy Angkor Watu

Chrámy, ktoré sú pýchou Kambodžanov, vyobrazené na ich národnej vlajke, sme si nemohli nechať ujsť, aj keď sme len s nevôľou zaplatili vstupné vo výške 62 dolárov na tri dni (37/deň). No byť v Kambodži a neísť do Angkor Watu, to by bolo ako byť v Paríži a nevidieť Eiffelovku. Na obzretie chrámov sme si vyhradili 2 dni, čo nám bohate stačilo. Prvý deň nás náš hotelový tuk-tukár previezol po 'vonkajšom okruhu' - k chrámom, ktoré sú vzdialenejšie od Siem Reapu. Navštívili sme chrámový komplex Ta Prohm, kde Angelina Jolie natáčala Tomb Raider a kde bolo zreteľne vidieť zub času aj dopad masového turizmu - veľa chrámov malo podporné štruktúry a na mnohých miestach prebiehala rekonštrukcia. Vždy, keď sme dorazili ku chrámu, my sme sa vydali objavovať a on si za ten čas zdriemol v hojdacej sieti. To je život - spí, šoféruje a popritom zarába! Odporúčaný východ slnka v hlavnom chráme Angkor Wat bol sklamaním, na ktoré som sa pozerala so stovkami (možno tisíckami?) ďalších návštevníkov a keď sa o tom posťažovala domácemu majiteľovi potravín, iba poznamenal, že som mala ísť na iný chrám (Phnom Bakheng, keby chcel niekto vedieť), ktorý je menej prepchatý a je z neho výhľad na Angkor Wat. Čo už. Ďalší deň sme si požičali elektrické bicykle, čo bola sranda, lebo sme mohli stratiť medzi ruinami chrámov a objavovať náhodné cestičky celého komplexu. Popri obzeraní chrámov sme stihli vtlačiť pravidelné prestávky v perfektnej zmrzlinárni Gelato Lab, v ktorej sme snáď počas dvoch dní vyskúšali všetky možné chute (ach, tá tmavá čokoláda). Na zmrzlinu sme pozvali aj nášho tuk-tukára, ktorý sa tváril, že takúto zmrzlinu v živote nejedol a tak nás potešilo, že sme mu mohli rozšíriť obzory o takúto zmrzlinovú lahôdku.  

Loďou do Battambangu, kde zdochol pes

Zo Siem Reapu sme sa vydali na 4 hodinovú cestu po rieke Sangker, ktorá trvala 8 hodín a videli sme život v domoch postavených na trámoch a nekonečné množstvo odpadkov nahromadených na brehu rieky. Zo všetkých krajín juhovýchodnej Ázie, kde som bola, sa mi Kambodža zdala najšpinavšia - v iných krajinách aspoň odpadky odpracú na jedno miesto, kdežto tuto to vyzeralo, že im nevadí, keď sa cez nich musia brodiť. Po príchode do Battambangu sa o nás, ako zvyčajne, bili tuktukári, no my sme sa nedali a trpezlivo sme vysvetľovali, že my vlastne v meste nespíme. V našom sprievodcovi totižto písali o nejakom ubytovaní u domácich a tak sme si to zajednali, nech aspoň zažijeme domáci spôsob života. No na naše sklamanie to bolo ubytovanie v chatkách v blízkej dedine a tak sme sa ďalší deň presunuli do mesta, medzi čím nebol veľký rozdiel. V Battambangu, druhom najľudnatejšom meste Kambodže, sa toho veľmi veľa nedeje. Počas našej prechádzky po 4 hlavných uliciach sme dôkladne preskúmali všetky kaviarne, obchodíky a kozmetické salóny a po dvoch dňoch sme mali pocit, že nám na objavovanie nič nezostalo a vydali sa autobusom na juh.  

Plážový juh Kambodže

6 dní z našej dvojtýždňovej dovolenky sme strávili pri mori - asi preto sme nevideli život bežných Kambodžanov; ktorí určite nebudú ležať na pláži, keď treba obrábať ryžové políčka - poľnohospodárstvo je stále najrozšírenejší spôsob obživy. Naša prvá zastávka bol ostrov Koh Rong Sanloem - menší brat viac navštevovanejšieho Koh Rongu, no aj tak je tu veľmi rušno - a áno, žije to tu omnoho viac ako v Battambangu. Na ostrove nie sú žiadne dopravné prostriedky, chodí sa pešo po vychodených, niekedy zarastených chodníčkoch cez džungľu alebo v prenajatej loďke okolo ostrova. Elektrina buď funguje na pár hodín alebo cez deň vďaka solárnym panelom, mobilný signál je sporadický, teplú vodu netreba a komárov je tu požehnane. V noci sa v mori dá vidieť svetielkujúci planktón a posedieť si s ostanými pri táboráku. Ako inak, takéto miesto priťahuje veľa takých cestovateľov, ktorí 'sa hľadajú' a tak nie je núdza o životné príbehy, v mnohých prípadoch monológy. 

Párty uprostred džungle

Návrat z ostrovného raja do odpadkami zamoreného, smradľavého mesta Sihanoukville, plného párty cestovateľov, bol náročný. Našťastie sme si prenajali motorku a vydali sa objavovať dedinku Otres pri Sihanoukville, kde sme stretli Slovenku, ktorá nám medzi rozprávaním o tom, ako pomáha sestre v umeleckej galérii a jedením vynikajúcej zmrzliny, spomenula, že túto noc sa koná pravidelná párty v džungli, na ktorú všetci hipisáci (okrem tých, ktorí takýchto párty majú už plné zuby, keďže tam trávia čas každú stredu) z Otres určite pôjdu. Tuktukári vedia, ako sa na túto párty dostať a tak nás nebolo treba veľmi prehovárať. Podľa očakávania to bol bizarný zážitok. Predstavte si obrovské koleso uprostred lesa, milión svetielok, motorkový kolotoč a DJ-ov, ktorý donekonečna hrajú techno hudbu. O jedenástej, kedy sme dorazili my, sa párty ešte len rozbiehala, a za úsvitu, kedy som odchádzala na miesto stále prichádzali ďalší ľudia. 

Spomienky na genocídu v Phnom Penhe

Obdobie krutej vlády vlády Červených Kmérov, ktoré síce trvalo iba necelé 4 roky a skončilo v 1979, zanechalo na psychike ľudí výrazné stopy. Odhaduje sa, že štvrtina populácie bola vyvraždená. Tisícky ľudí bolo odvlečených do koncentračných táborov, rodiny boli rozdelené a členovia vzatí do väzby bez príčiny, odkiaľ sa buď nevrátili vrátili po ukrutnom mučení. Mnoho rodín dodnes hľadá svojich príbuzných a milióny ľudí bolo násilne vysťahovaných z miest na vidiek na nútené práce, zanechávajúc za sebou svoj majetok a čeliac hladomorom. So spomienkami sa Kambodžania vyrovnávajú dodnes, ľudia sa stále boja hovoriť a s psychologickou traumou sa každý vyrovnáva po svojom. Nám stačilo navštíviť múzeum Ton Sleng v Phnom Penhe - bývalé väzenie, kde bolo mnoho nevinných ľudí v krutých podmienkach a s takmer istou budúcnosťou na Killing Fields - pole pri Phnom Penhe, kde ľudí zabíjali a pochovávali v masových hroboch.  

Turistická Kambodža verzus realita pre väčšinu ľudí

V mestách, ktoré sú zvyknuté na turistov nie je ťažké nájsť reštaurácie, ktoré by sa zapadli do akéhokoľvek európskeho veľkomesta a pre nás bol skôr problém nájsť typické kambodžské jedlo. Na platenie sa používajú doláre a výdavok dostanete v miestnej mene, Riel. Ešte aj bankomaty ponúkajú možnosť výberu dolárov. Takto sa nám nazbieralo veľa nepoužiteľných peňažných suvenírov, o ktorých sme stratili prehľad a priniesli si peknú zbierku domov. Kambodžská (kmérska) kuchyňa, ovplyvnená thajskou a vietnamskou, je menej výrazná v chutiach, no rovnako je založená na ryži a používajú sa čerstvé ingrediencie a korenia. Čerstvé ryby pripravené na všelijaký spôsob sú tradične pre miestnych zdrojom nutného proteínu. Nám sa podarilo ochutnať amok - zeleninu v kokosovej omáčke pripravovanú v bananóvom liste, s ryžou ako prílohou. Zatiaľčo sme sa niečo dozvedeli o živote domácich, ktorí nás vozili v tuk-tukoch alebo obsluhovali v reštauráciách, Kambodžu som opustila s pocitom, že okrem toho, že sú všetci veľmi milí a radi leňošia v hojdacích sieťach, mám pocit, že ich spôsobe života a povahe som toho veľmi veľa nezistila.     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Remišová: Ak Imrecze nevedel postrážiť finančnú správu, ako mu môžeme zveriť rozpočet?

Všetky alternatívy sú pri prezidentskom kandidátovi otvorené.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vlaky na Slovensku horia, a bude sa to opakovať

Čo sa deje v slovenských železniciach.

Stĺpček Jakuba Fila

Súzvuk Fica a Pellegriniho môže začať lámať Imrecze

Dvojvládie Smeru prenasleduje odkaz Radičovej vlády.


Už ste čítali?