Kambodža z hojdacej siete

Autor: Adriana Karpinska | 25.2.2018 o 8:01 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  1321x

V Kambodži sa prekvapivo dá nájsť výborná zmrzlina, elektrické bicykle aj párty uprostred džungle. Za dva týždne sme sa však prevažne zdržiavali iba medzi turistami a len výnimočne sa nám naskytol pohľad do života domácich. 

Dva týždne na ochutnávku Kambodže  

Čo si budeme hovoriť, keď človek cestuje do krajiny na dva týždne a rozhoduje sa podľa turistického sprievodcu, do života domácich veľmi nenazrie. Miesta, ktoré sú zvyknuté na turistov, už nie sú veľmi autentické a nevyžadujú naučiť sa frázy v lokálnom jazyku - khmérčine, keďže domáci, ktorí prichádzajú do styku s cudzincami zvládajú základnu angličtinu. V našom plánovaní sme ani my neboli veľmi originálne a zahrnuli sme do neho klasické zastávky:

Siem Reap (Chrámy Angkor Wat) - Battambang (druhé najväčšie mesto) - Sihanoukville (prístav, brána na ostrovy) - Koh Rong Sanloem (ostrov) - Phnom Pehn (hlavné mesto)

Siem Reap a chrámy Angkor Watu

Chrámy, ktoré sú pýchou Kambodžanov, vyobrazené na ich národnej vlajke, sme si nemohli nechať ujsť, aj keď sme len s nevôľou zaplatili vstupné vo výške 62 dolárov na tri dni (37/deň). No byť v Kambodži a neísť do Angkor Watu, to by bolo ako byť v Paríži a nevidieť Eiffelovku. Na obzretie chrámov sme si vyhradili 2 dni, čo nám bohate stačilo. Prvý deň nás náš hotelový tuk-tukár previezol po 'vonkajšom okruhu' - k chrámom, ktoré sú vzdialenejšie od Siem Reapu. Navštívili sme chrámový komplex Ta Prohm, kde Angelina Jolie natáčala Tomb Raider a kde bolo zreteľne vidieť zub času aj dopad masového turizmu - veľa chrámov malo podporné štruktúry a na mnohých miestach prebiehala rekonštrukcia. Vždy, keď sme dorazili ku chrámu, my sme sa vydali objavovať a on si za ten čas zdriemol v hojdacej sieti. To je život - spí, šoféruje a popritom zarába! Odporúčaný východ slnka v hlavnom chráme Angkor Wat bol sklamaním, na ktoré som sa pozerala so stovkami (možno tisíckami?) ďalších návštevníkov a keď sa o tom posťažovala domácemu majiteľovi potravín, iba poznamenal, že som mala ísť na iný chrám (Phnom Bakheng, keby chcel niekto vedieť), ktorý je menej prepchatý a je z neho výhľad na Angkor Wat. Čo už. Ďalší deň sme si požičali elektrické bicykle, čo bola sranda, lebo sme mohli stratiť medzi ruinami chrámov a objavovať náhodné cestičky celého komplexu. Popri obzeraní chrámov sme stihli vtlačiť pravidelné prestávky v perfektnej zmrzlinárni Gelato Lab, v ktorej sme snáď počas dvoch dní vyskúšali všetky možné chute (ach, tá tmavá čokoláda). Na zmrzlinu sme pozvali aj nášho tuk-tukára, ktorý sa tváril, že takúto zmrzlinu v živote nejedol a tak nás potešilo, že sme mu mohli rozšíriť obzory o takúto zmrzlinovú lahôdku.  

Loďou do Battambangu, kde zdochol pes

Zo Siem Reapu sme sa vydali na 4 hodinovú cestu po rieke Sangker, ktorá trvala 8 hodín a videli sme život v domoch postavených na trámoch a nekonečné množstvo odpadkov nahromadených na brehu rieky. Zo všetkých krajín juhovýchodnej Ázie, kde som bola, sa mi Kambodža zdala najšpinavšia - v iných krajinách aspoň odpadky odpracú na jedno miesto, kdežto tuto to vyzeralo, že im nevadí, keď sa cez nich musia brodiť. Po príchode do Battambangu sa o nás, ako zvyčajne, bili tuktukári, no my sme sa nedali a trpezlivo sme vysvetľovali, že my vlastne v meste nespíme. V našom sprievodcovi totižto písali o nejakom ubytovaní u domácich a tak sme si to zajednali, nech aspoň zažijeme domáci spôsob života. No na naše sklamanie to bolo ubytovanie v chatkách v blízkej dedine a tak sme sa ďalší deň presunuli do mesta, medzi čím nebol veľký rozdiel. V Battambangu, druhom najľudnatejšom meste Kambodže, sa toho veľmi veľa nedeje. Počas našej prechádzky po 4 hlavných uliciach sme dôkladne preskúmali všetky kaviarne, obchodíky a kozmetické salóny a po dvoch dňoch sme mali pocit, že nám na objavovanie nič nezostalo a vydali sa autobusom na juh.  

Plážový juh Kambodže

6 dní z našej dvojtýždňovej dovolenky sme strávili pri mori - asi preto sme nevideli život bežných Kambodžanov; ktorí určite nebudú ležať na pláži, keď treba obrábať ryžové políčka - poľnohospodárstvo je stále najrozšírenejší spôsob obživy. Naša prvá zastávka bol ostrov Koh Rong Sanloem - menší brat viac navštevovanejšieho Koh Rongu, no aj tak je tu veľmi rušno - a áno, žije to tu omnoho viac ako v Battambangu. Na ostrove nie sú žiadne dopravné prostriedky, chodí sa pešo po vychodených, niekedy zarastených chodníčkoch cez džungľu alebo v prenajatej loďke okolo ostrova. Elektrina buď funguje na pár hodín alebo cez deň vďaka solárnym panelom, mobilný signál je sporadický, teplú vodu netreba a komárov je tu požehnane. V noci sa v mori dá vidieť svetielkujúci planktón a posedieť si s ostanými pri táboráku. Ako inak, takéto miesto priťahuje veľa takých cestovateľov, ktorí 'sa hľadajú' a tak nie je núdza o životné príbehy, v mnohých prípadoch monológy. 

Párty uprostred džungle

Návrat z ostrovného raja do odpadkami zamoreného, smradľavého mesta Sihanoukville, plného párty cestovateľov, bol náročný. Našťastie sme si prenajali motorku a vydali sa objavovať dedinku Otres pri Sihanoukville, kde sme stretli Slovenku, ktorá nám medzi rozprávaním o tom, ako pomáha sestre v umeleckej galérii a jedením vynikajúcej zmrzliny, spomenula, že túto noc sa koná pravidelná párty v džungli, na ktorú všetci hipisáci (okrem tých, ktorí takýchto párty majú už plné zuby, keďže tam trávia čas každú stredu) z Otres určite pôjdu. Tuktukári vedia, ako sa na túto párty dostať a tak nás nebolo treba veľmi prehovárať. Podľa očakávania to bol bizarný zážitok. Predstavte si obrovské koleso uprostred lesa, milión svetielok, motorkový kolotoč a DJ-ov, ktorý donekonečna hrajú techno hudbu. O jedenástej, kedy sme dorazili my, sa párty ešte len rozbiehala, a za úsvitu, kedy som odchádzala na miesto stále prichádzali ďalší ľudia. 

Spomienky na genocídu v Phnom Penhe

Obdobie krutej vlády vlády Červených Kmérov, ktoré síce trvalo iba necelé 4 roky a skončilo v 1979, zanechalo na psychike ľudí výrazné stopy. Odhaduje sa, že štvrtina populácie bola vyvraždená. Tisícky ľudí bolo odvlečených do koncentračných táborov, rodiny boli rozdelené a členovia vzatí do väzby bez príčiny, odkiaľ sa buď nevrátili vrátili po ukrutnom mučení. Mnoho rodín dodnes hľadá svojich príbuzných a milióny ľudí bolo násilne vysťahovaných z miest na vidiek na nútené práce, zanechávajúc za sebou svoj majetok a čeliac hladomorom. So spomienkami sa Kambodžania vyrovnávajú dodnes, ľudia sa stále boja hovoriť a s psychologickou traumou sa každý vyrovnáva po svojom. Nám stačilo navštíviť múzeum Ton Sleng v Phnom Penhe - bývalé väzenie, kde bolo mnoho nevinných ľudí v krutých podmienkach a s takmer istou budúcnosťou na Killing Fields - pole pri Phnom Penhe, kde ľudí zabíjali a pochovávali v masových hroboch.  

Turistická Kambodža verzus realita pre väčšinu ľudí

V mestách, ktoré sú zvyknuté na turistov nie je ťažké nájsť reštaurácie, ktoré by sa zapadli do akéhokoľvek európskeho veľkomesta a pre nás bol skôr problém nájsť typické kambodžské jedlo. Na platenie sa používajú doláre a výdavok dostanete v miestnej mene, Riel. Ešte aj bankomaty ponúkajú možnosť výberu dolárov. Takto sa nám nazbieralo veľa nepoužiteľných peňažných suvenírov, o ktorých sme stratili prehľad a priniesli si peknú zbierku domov. Kambodžská (kmérska) kuchyňa, ovplyvnená thajskou a vietnamskou, je menej výrazná v chutiach, no rovnako je založená na ryži a používajú sa čerstvé ingrediencie a korenia. Čerstvé ryby pripravené na všelijaký spôsob sú tradične pre miestnych zdrojom nutného proteínu. Nám sa podarilo ochutnať amok - zeleninu v kokosovej omáčke pripravovanú v bananóvom liste, s ryžou ako prílohou. Zatiaľčo sme sa niečo dozvedeli o živote domácich, ktorí nás vozili v tuk-tukoch alebo obsluhovali v reštauráciách, Kambodžu som opustila s pocitom, že okrem toho, že sú všetci veľmi milí a radi leňošia v hojdacích sieťach, mám pocit, že ich spôsobe života a povahe som toho veľmi veľa nezistila.     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kičura nevie vysvetliť úplatky, ani zametanie stôp

Kajetán Kičura je vo väzbe od apríla.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Nie, demokracia nie je diskusia (komentár)

Vláda má plné právo prikázať očkovanie proti covidu.


Už ste čítali?