Vietnam na hraniciach s Čínou

Autor: Adriana Karpinska | 10.1.2018 o 3:15 | (upravené 2.2.2018 o 8:48) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  1707x

Aj v tom najchladnejšom mesiaci a s rizikom, že kvôli hmle nič neuvidíme bol pre nás okruh pri hranici s Čínou v provincii Ha Giang, ktorá bola donedávna pre cudzincov uzavretá, dostatočným lákadlom.

4 dni, semi-automatický skúter a plastové návleky

Po viac ako troch rokoch som sa do Vietnamu znova vrátila, tentoraz s kamoškou a nápadom precestovať ho na skútri. V Ha Giangu, kam sme dorazili nočným autobusom z Hanoja o pol štvrtej ráno, sme si na chvíľku zdriemli, vybavili motorky a vykasírovali sáčkové návleky, aby sme nepremokli. Na náš plánovaný výlet hlásili občasne 9 stupňov, dážď a hmlu, no my sme si z toho nič nerobili a verili, že nás zlé počasie obíde. Neobišlo a ja som bola rada, že som si nadôvažok dokúpila nepremokavé pončo, ktoré ma ako tak chránilo pred vetrom a mrholením. Obalené ako Majky z Gurunu, vydali sme sa na štvordňový okruh severom Vietnamu, podobne ako ďalších zopár turistov, ktorých sme počas cesty stretávali. Už aj tento koniec sveta je celkom populárny. 

Quan Ba & prvá noc u domácich

V týchto končinách sa lokálne ubytovanie zajednáva cez lokálnych sprievodcov, ako sme to spravili my alebo sa dá spontánne vybrať z početnej ponuky homestay, ktoré si robia reklamu tabuľami popri ceste. Rodiny si takto privyrábajú a zabezpečia nám, cestovateľom, výbornú domácu stravu a častokrát aj s nami strávili večer popíjaním kukuričnej pálenky, ktorú nazývajú Happy Water. Naša prvá Hmong rodina sa o nás tak štedro postarala, že spolu sme vypili 2 fľaše ich domácej pálenky a túto vysoko-nastavenú latku sme už do konca nášho výletu neprekonali. Prekvapenie bolo, keď sme sa aj v tomto odľahlom kúte sveta vedeli pripojiť na internet, ktorý spravuje vietnamská armáda a signál je lepší ako v Hanoji.

Prichádza úsek s krásnym výhľadom. A aj s hmlou. 

Stalo sa pravidlom, že tam, kde mali byť najkrajšie a najdramatickejšie výhľady, my sme nevideli nič. Niekedy bola hmla taká hustá, že sme mali problém vidieť pár metrov dopredu, nieto ešte nejaké údolia pod nami. A tak v okolí Ma Pi Leng Pass-u a úsekov pred Dong Van-om, kde sú nejaké dramatické výhľady, sa nemalo zmysel ani zastavovať. Zvyčajne nám začalo pršať pár kilometrov pred naším cieľom, takže naše igelity nám premokli a my prišli k novej rodinke celé mokré a kvôli vlhku sa nám to nikdy poriadne nevysušilo. Zachránila nás teplá voda v sprche a dve deky, do ktorých sme sa na noc zakuklili. Happy water nás samozrejme zahriala tiež a spali sme ako dudky.  

Ryžové políčka a dedinky v údolí

Naša nádej nikdy nezomiera a po dvoch dňoch sa konečne predralo slnko cez hmlu a oblaky, ktoré nás po celý čas obklopovali. Hoci sa počasie stále menilo neuveriteľne rýchlo, hmla sa sem tam rozplynula a my sme dovideli do diaľky na majestátne hory, ktoré sa črtali na horizonte ako nejaké obrie stráže. Naše tempo tentoraz nebolo spomaľované zlou viditeľnosťou, ale tým, že za každou zákrutou sa nám naskytol dychberúci pohľad na údolia, dedín, hory a tie výnimočné momenty, kedy sa vyjasnilo sme si hneď zachytili na fotkách. 

Život v horách

Bolo nám povedané, že z provincie Ha Giang pochádza najlepšia ryža Vietnamu. Ochutnali sme, môžeme  to iba potvrdiť. Videli sme veľa ryžových políčok, častokrát na takom strmom kopci, že sme sa čudovali, ako ich ľudia obrábajú. V centrálne časti provincie, kadiaľ už nevedie hlavná cesta, je život koncentrovaný v malých dedinkách a turisti tam vzbudzujú patričnú pozornosť. My sme zavítali do dedinky, ktorú som na mape nenašla, no jednoducho nás k nej priviedla cestička, ktorú sa nám páčila. Náš úmysel dať si tam kávu sa nezrealizoval - jediný obchod nemal ani 3 v 1 sáčkovú kávu, za to sme potešili vietnamské deti polaroid fotkami a tým, že sme sa snažili naučiť sa ich mená.  

Po štyroch dňoch sme sa vrátili do Ha Giangu zablatené, vytrmácané, ale s dobrým pocitom, že sme to dali bez veľkej ujmy na zdraví. Ideálne počasie na tento okruh asi neexistuje, vo februári je trošku teplejšie, no stále hmlisto a v júli a auguste kvôli dažďom cestu niekedy nevidno, ale vraj, keď prestane pršať, vykukne modrá obloha. Naplánovať sa to však dopredu nedá a tak ak sem niekto chce ísť, netreba sa nechať odradiť, príroda ho sem tam odmení. 

Koľko nás to stálo (Aktuálny kurz Vietnamského Dongu k Euru bol: 27,000 VND = 1 EUR)

  • Autobus Hanoi - Ha Giang: 400,000 VND (spiatočný lístok)
  • Požičanie motorky: 200,000 VND/deň
  • Ubytovanie: 60,000 - 300,000 VND/noc (večera a raňajky v cene) 
  • Obed: do 100,000 (v cene čaj, káva, 2 porcie jedla)

Pre tých, ktorí si na motorke veľmi neveria sa taký istý výlet dá zorganizovať so sprievodcom a cena sa vtedy pohybuje okolo 60 USD/deň. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.


Už ste čítali?