Špecialitky Mjanmarčanov

Autor: Adriana Karpinska | 9.8.2017 o 4:39 | Karma článku: 5,97 | Prečítané:  1522x

Po roku sa nenormálne stáva normálnym a už len občas ma zaskočí, keď ma tesne minie červený pľuvanec z betelu alebo mi za pekného počasia do oka pichne dáždnik, či ohluší trúba autobusu. 

Do seriálu Špecialitky, ktorý mal doteraz až jednu časť pridávam Mjanmarčanov. Chvíľu mi trvalo, kým som identifikovala tieto bizarné maličkosti života okolo mňa, keďže ja som si už na nich asi zvykla.  

Krvavočervené úsmevy

Žuvanie betela bolo vo zvyku v južnej a juhovýchodnej Ázii, no niektoré krajiny ako Thajsko, Vietnam alebo Laos už od toho upustili, zatiaľ čo v Mjanmarsku a Indii tak nevyzerá, žeby s tým ľudia v blízkej budúcnosti chceli skoncovať. Žujú ľudia z každej vrstvy: taxikári veselo za jazdy vypľúvajú a na cestách ako aj ich bielych autách tak ostávajú neprehliadnuteľné fľaky, ľudia v autobusoch vypľúvajú do sáčkov alebo do plastových fliaš, čo je dosť nechutné. Červeno-zubých úsmevov sa už až tak neľakám (nie, ani pri ženách, všetko je to normálne), a neustále sa čudujem, ako to, že ma ešte žiadne červené sliny nezasiahli, keď prechádzam okolo odpľuvajúcich ľudí (klop, klop). 

Nosenie vecí na hlave

Ľudia tu nosia na hlave všetko možné: päť litrovú bandasku plnú vody, košík s kvetmi, tácku s jedlom. Na čo by som si ja určite netrúfla, ženy tu praktizujú bežne. Nielenže vedia balancovať svoj náklad pri chodení (cestou-necestou), ale aj v kyvotajúcom sa vlaku, kde mám ja problém udržať sa svojej sedačke a nadôvažok si ešte vedia zaväzovať svoju sukňu tamein, ktorá mne, bez poriadnej praxe, padá v tých nejneočakávanejších momentoch.

Určovanie smerov a pýtanie sa na smer ešte nikomu nepomohlo

Záleží na šťastí, najlepšie sa pýtať tých, ktorí sa po meste pohybujú (taxikárov, rikšu-pedálujúcich ujov), no ani to niekedy nezaručí úspech. Tak napríklad včera som sa pýtala, kde sa dá nájsť servis bicyklov a ľudia ma poslali na 25. ulicu (vždy sa do istoty pýtam viacerých a potom to zanalyzujem) a keď som tam prišla, tak ma odtiaľ poslali na 19. ulicu, lebo tvrdili, že na 25. servis bicyklov nie je. Nakoniec som na tej 25. ulici servis v podobe jedného staršieho pána, ktorý mi moju reťaz skoro dokonale opravil, úspešne našla a utvrdila sa, že radšej sa mám aj päťkrát opýtať, lebo ľudia neradi hovoria neviem a radšej ma pošlú niekam, kde dúfajú, že mi snáď niekto iný poradí. Ak aj náhodou mám mapu a chcem, nech mi na nej ukážu, kam mám ísť, tvária sa ešte zmätenejšie. Najnovšie tu začal fungovať Uber a Grab, no pre šoférov je mapa španielska dedina a stále im musím telefonovať, aby som ich ja navigovala. 

Žabky - obuv do každého počasia a na každú príležitosť

Mať obuté poltopánky so šnúrkami alebo obuv, ktorá sa nosí s ponožkami nie je dobrý nápad. Hlavne počas sezóny dažďov, keď každá kaluž je nebezpečenstvo pre pekné topánky, ktorým okrem toho hrozí aj ďalšie riziko, že pri tejto vlhkosti splesnejú v skrini. Ja som si radšej takéto topánky nechala doma na Slovensku. Pred vstupom do domovov a niekedy aj kancelárii je zvykom sa vyzuť a tak je naozaj otravné zaväzovať a rozväzovať šnúrky. V žabkách sa veselo pracuje na stavenisku, je to vhodná obuv na motorku, veď tam sa nohy aj tak nepoužívajú a aj naši lokálni sprievodcovia si vyšli na turistiku v žabkách, zatiaľčo my Západniari sme mali pekné turistické vibramy.  

Mini stoličky

Buď malé a plastové alebo tvrdé a drevené, v uliciach a tradičných čajovniach sú stoličky pre všetkých tak nepohodlné, že sa veru nestáva, aby sa ľudia zdržiavali a okupovali miesto pre ďalších zákazníkov. Práve naopak, vďaka nepohodnlým stoličkám z ktorých bolí chrbát a zadok, Mjanmarčania nemajú vo zvyku nad jedlom posedávať, oni keď sa najedia, tak odchádzajú. Na dlhšie debaty sú pivárne. Čo ma privádza k ďalšej špecialitke...

Ženy v pivárňach ani čajovniach nenájdete

Rodová nerovnosť existuje a zreteľne sa prejavuje v pivárňach, kde okrem cudziniek (lebo my sme sa už emancipovali), ženy inde ako za pultom nenájdete. Sedenie na pive má byť čisto mužská záležitosť a keď sa nad tým tak zamýšľam, ani v čajovniach som nevidela ženy posedávať pri jednom z piatich druhov sladkých čajov. Vyzerá to, že muži v tejto krajine nemajú, čo robiť a tak svoj čas trávia s kamarátmi pri pive, zatiaľčo ich ženy doma upratujú alebo sa starajú o deti.

Priateľskí domáci na uliciach

V uliciach Yangonu je neskutočne hlučno a hoci na môj zvonček zvyčajne nikto nereaguje, lebo zanikne v spevokole ostatného trúbenia, kričania, hučania a zvonenia, na uliciach sa mi prenikavými hlasmi zdravia cudzí ľudia - buď sa chcú rozprávať po anglicky alebo iba zaujať moju pozornosť. Priateľskosť Mjanmarčanov je nákazlivá a po čase už ani mne nepríde divné sa prihovoriť cudzincom na ulici. Nie je nezvyčajné, keď ma niekto pozve na čaj alebo na obed k sebe domov bez toho, aby mal nejaké skryté úmysly. Ľudia trávia veľa času vo svojich komunitách a okruhu známych a navštevujú sa spontánne a bez ohlásenia. Raz som bola pozvaná na obed k rodine kamaráta, ktorý ani okom nemihol, keď sme sa namiesto očakávaných 2 cudziniek u neho objavili piati neznámi ľudia. 

Pošta

Buď nechodí (už od Vianoc čakám na pohľadnicu od rodičov) alebo za leteckú zásielku do Európy zaplatíte trojnásobok, no príde neskôr ako normálna. Pri posielaní pošty kamarátovi do dedinky na severe Mjanmarska mi dal adresu: Oprava Motoriek U Tann Win, Mindat. Na počudovanie obálka bola doručená aj bez poriadnej adresy. Z hlavnej pošty dokonca môžem posielať telegram, no neviem, či by som to riskla, keďže moje odfaxované dokumenty druhá strana nedostala. Poštové schránky väčšinou neexistujú, ľuďom z okien visia šnúrky, na ktoré sa jednoducho noviny a listy zavesia. 

Prechod cez cestu je dobrodružstvo

Viacerí, ktorí ma tu navštívili, mali stresy z prechádzania cez cestu. Štvorprúdová cesta s nepretržitou premávkou môže na prvý pohľad pôsobiť hrôzostrašne, no ak človek pochopí, že existuje pravidlo 'krôčik po krôčiku', všetko ide jednoduchšie. Začína sa prejdením do jedného pruhu, potom do stredu cesty, keď sa spraví medzera, potom chvíľu počkať, kým sa dá opäť vkročiť a posledný pruh už je hračka. Yangon v posledných mesiacoch zlepšuje svoju dopravu, no novonainštalované semafóry alebo namaľované prechody pre chodcov sa zatiaľ celkom nepochopili a stále platí, že treba pozerať na všetky strany a neľakať sa, keď sa nablízku v šialenej rýchlosti objaví trúbiaci autobus. S nedávnym prípadom rozšírenia prasačej chrípky a paniky s tým spojenej, sa v Yangone rozšíril aj čierny humor a diskutuje sa, že omnoho nebezpečnejšia ako prasačia chrípka je každodenné prechádzanie cez cestu, túlavé psy na uliciach, ktoré nás môžu nakaziť besnotou, otrava jedlom alebo zasiahnutie prúdom potom, ako človek stúpi do mláky s elektrickým káblom. 

Zvláštne chute

Ananás posypaný soľou zbožňujem, guavu s čili si dávam len opatrne, šalát z kvasených čajových lístkov jem každý druhý deň, no niektorým chutiam na chuť ani za nič prísť nemôžem. Rybacia pasta, ktorá vyzerá ako blato zmiešané s rybími kostičkami, ďakujem neprosím. Podivné mäso na paličke, ktoré sami strčíte do horúcej vody, nech sa uvarí, ďakujem, nepokúšam osud. Ponúkané sladkosti zdvorilo omietam, lebo ich neočakávané chute ma už neraz prekvapili. 

Budhizmus

Mníchov a mníšky za sebou v rade prechádzajúcich ulicami Yangonu už nevnímam ako raritu. V Mjanmarsku je viac ako 95% budhistov, na každom rohu je nejaký kláštor alebo pagoda. Tradične mali deti povinný 10-dňový pobyt v kláštore, kde sa naučili princípom budhizmu, ale myslím, že tento zvyk sa veľmi zliberalizoval a už sa až tak nepraktizuje. Kláštorné vzdelanie, ktoré sa postaralo o to, že Burma bola kedysi krajina s najvyššou mierou gramotnosti, bolo vojenskou vládou zrušené a súčasná úroveň vzdelania je chabá. Kláštory stále slúžia ľuďom, ktorí chcú si chcú oddýchnuť od svetských záležitosti a pár dní stráviť meditovaním. A vďaka pravidelným a veľkorysým budhistickým milodarom boli Mjanmarčania vyhlásení za najštedrejší národ na svete (Index svetového dávania - World Giving Index 2016).   

No a keďže, ako všade inde na svete, aj Mjanmarsko má svoje odvrátené stránky, v nejakom ďalšom blogu sa budem snažiť odkryť aj tie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

ŠPORT

Froome mal počas Vuelty pozitívny dopingový test

Brit je štvornásobným víťazom Tour de France.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.


Už ste čítali?