Sobota, deň pred cestou, 22:45
Začala som sa baliť, skontrolovala lístok a prišla na to, že môj lístok bol na sobotu ráno. Ujo za okienkom to poplietol a ja som to síce skontrolovala, ale zlý dátum som si nevšimla. Do kelu!
Nedeľa, deň cesty, 4:07
Vstávam, idem na stanicu, možno sa lístok bude dať zmeniť
6:30
Nedá sa, musím si kúpiť nový, platiť kartou nemôžem, dostatok hotovosti nemám. Do kelu opäť.
6:35
Bankomat nefunguje, ako inak.
6:40
Dostávam nápad, idem to skúsiť so včerajším liskom
6:42
Kontrola pasu a lístka č. 1, výsledok: pečiatka na lístku
6:44
Kontrola lístka č. 2, teta mi ho preštikla a púšťa ma ďalej
6:48
Nástup do vozňa, ktorý mám napísaný na lístku, ujo pozerá nejako dlho, na lístok, na mňa, na lístok, na mňa, podáva mi lístok... Som dnu!
6:59
Vlak odchádza zo stanice, ja sedím na cudzom mieste
7:30
Kontrola lístkov, zase! Tentoraz si zapisujú sedadlá a ja nielenže mám lístok zo včera, ešte aj sedím inde.
7:32
Idem na záchod, cestou poviem ujkovi, kde sedím, ukážem mu lístok a ako zázrakom, pri sedadle 109 nemá nikoho napisaného, píše si mňa. Dúfam, že to bolo posledná kontrola
7:35
Na záchode to už teraz vyzerá zle, a to sme ešte len vyrazili
9:10
Prvé dve hodinky prešli, vonku už vidno ryžové polia
11:36
Pre mojich prísediacich je čas obeda, všetci svorne sŕkajú vifonky
12:11
Z reproduktorov začala hrať čínska hudba, pridáva to k atmosfére, že cestujem s jednou veľkou rodinou
12:25
Ďalšia kontrola lístkov, zošedivievam... Dostávam fajočku na lístok, fakt dúfam, že to už je posledný krát.
16:23
Je tu nejako živo, za mnou prebieha horlivá debata, vedľa mňa ujko a tetka chrúmu slnečnicové semienka a dookola hrá nejaká detská odrhovačka
18:39
Veľká zmena osadenstva, máme prestávku v Wuhan Wuchangu na rieke Yangtze. Dávam sa do reči s Cheng, čo sedí oproti a jediná v okolí vie trochu po anglicky. Ostatní, asi desiati prísediaci zvedavo počúvajú
19:28
Záchody boli nádherné v porovnaní s tým, ako to tam vyzerá teraz
20:00
Značka "zákaz fajčiť" zjavne nevadí tomu, čo si pod ňou práve zapálil cigaretku
21:12
Záchod už zapácha na celý vozeň a x-tá kontrola lístkov práve prešla okolo
Pondelok, 00:12
Vyhodená zo sedadla, ktoré mi aj tak nepatrilo, vydržala som tam celkom dlho, no... Vyberám sa na prieskum do ďalších vozňov
00:30
Ďaleko sa ísť nedá, v uličkách sú ľudia, kašlem na to, sadám na zem
4:28
Jeden na druhom, po zemi, v stoji; väčšina kupé pospala
6:07
Aj ja skúšam spať po stojačky, zo zeme ma už bolí zadok. Niekomu práve hrala čínska verzia "zustanu s tebou a ja s nim, pomaly se od nej libat naucim, libat nauciiiiiim, na na na na na na na na!"
6:38
Krajina za oknom sa zmenila na lesy, polia a občas nejaká osada
7:19
Tetka z reproduktoru zaželala "Dobré ráno", vozík s raňajkami sa pretláča preplnenými uličkami. Aj by som si kúpila, ale čítala som, že táto vlaková strava nie je nič moc
7:57
Prisadla som si k jednej rodinke, kde ich syn Di Xing Yo rozpráva po anglicky, tak ho otec núti, aby mi predviedol svoje znalosti
8:28
Moji noví kamaráti mi povedali, že meškáme 4 hodiny! A sa mi zdalo, že ideme pomaly
9:12
Po 20 minútovom čakaní na záchod vo fajčiarenskom kútiku zo mňa tiahne, ako keby som bola celú noc v zafajčenom bare
10:53
Stojíme, lebo vonku prší a koľajniciach sú mokré. To je teda vysvetlenie. Nevyzerá, že v najbližšej dobe prestane a tak k už 5 hodinám meškania naberáme ďalšie. Do Kunmingu možno dnes prídem...
11:17
Práve som sa stala obeťou vtipu, na ktorom sa obrovská skupinka Číňanov nasmiala do popuku a ktorý som pochopila až teraz: po vyjdení zo záchoda sa jeden spýtal, či som tam sedela. Kedže záchod je tu klasický čínsky - na lyžiara, asi neposedím. A tak mi potom ponúkol svoje miesto na sedačke.
11:45
Fotím sa s novými kamarátmi (aj s náhodnými pozorovateľmi, ktorí prišli iba po fotku) na novom mieste a mám prekladateľa Deng-a, takže môžem viesť konverzáciu
11:53
Pohli sme sa na pár metrov, všetci boli vo vytržení a už opäť stojíme
12:12
Konverzácia sa zvrtla na to, či som vydatá (klasika) a čo si myslím o tom Číňanovi, čo mi ponúkol miesto. Povedala som, že nechcem žiadneho frajera, tak snáď mi dajú pokoj
12:39
Už sú v pohode, nepýtajú sa na somariny, kartami mi vykladajú budúcnosť - všetko dobré
12:43
Viem dôvod meškania: dážď podmyl zem a zosunula sa pôda na koľajnice a teraz to dávajú do poriadku, vraj môžeme meškať aj 12 hodín
13:20
Medzičasom som dostala nové čínske meno An Yu, znamená, že mi bolo "dané kamarátmi za dažďa". Milé. Vymieňame si telefónne čísla, som zvedavá, či mi niekedy na niečo budú.
13:46
Pohýňame sa!!!
14:25
Pohoda vystriedala napätie z toho, či sa niekedy pohneme a všetci podriemkávajú. Ja sa pozerám na povodne za oknom
16:06
Hráme hru, kto si vytiahne žolíka, spieva. Jediná pesnička, ktorej slová som vedela, bola Tichá noc, spýtali sa ma, či je to naša národná pieseň :)
16:32
Jeden z dvoch záchodov v kupéčku už nefunguje (akosi často spomínam záchody, ale tie sú tu kapitola sama o sebe)
17:04
Dorazili sme do stanice, kde sme mali byť o 4:54 ráno...
20:38
Po novom by sme mali byť v Kunmingu o 12 hodín. Sprievodca nás ale práve informoval, že tam dorazíme, z nejakého nikomu neznámeho dôvodu, zajtra o dvanástej!!! Už neviem, čo si mám o tomto myslieť a moji spolucestujúci sa nepýtajú prečo, iba pasívne prijímajú túto novú informáciu. A ja tak nič neviem
21:21
To si robia srandu, teraz ešte kontrolujú lístky, to by mali byť radi, že do tohto vlaku ešte niekto nastúpil
22:04
Zastavili vlak, hľadajú nejakú osobu. Bola by pecka, keby nám do vlaku nastúpil nejaký nebezpečný zločinec, mala by som námet na film potom
Utorok, 6:51
Už to prestáva byť vtipné aj znesiteľné; čapovač na teplú vodu nefunguje, mám už len jednu vifonku a sprievodca mi práve povedal, že v Kunmingu fakt budeme okolo 12. (Mimochodom, opäť stojíme - prekvapenie?)
7:03
Pohli sme sa, už to považujem za zázrak
10:28
Už tretíkrát zametajú vlak a nie veľmi efektívne umývajú podlahu, všetci sa balia, v Kunmingu by sme mali byť do pol hodiny. Uvidíme...
10:53
Sme tu, neverím, stojím na stanici v Kunmingu. Žiadne fanfáry, ale nekonečná cesta je za mnou,
A záver? Bola som pripravená, že cesta v čínskom vlaku môže byť výzvou, ale toto predčilo všetky moje predstavy. Možno by to bolo kratšie, keby som nastúpila do správneho vlaku v sobotu ráno, to sa už nikdy nedozviem, moja hlúposť. Ešteže som našla veľmi dobrých ľudí, ktorí sa o mňa starali (kupovali mi jedlo, vodu, posunuli sa na sedadle, aby som mala kde spať) a robili tak čas strávený vo vlaku príjemnejším. No viem, že to bolo prvý a posledný krát, čo som v Číne brala vlak na takúto vzdialenosť...
