Taká normálna sobota

Autor: Adriana Karpinska | 10.7.2016 o 10:03 | (upravené 10.7.2016 o 11:48) Karma článku: 5,89 | Prečítané:  1648x

Centrum Yangonu dýcha špecifickou atmosférou a keďže sa tam už veľmi nezdržiavam, lebo som sa presťahovala do inej štvrte, zabudla som, ako sa mi to tam páči. Tak som sa v sobotu vybrala potúlať sa uličkami a nasať ich energiu. 

Keď som ešte bývala na Kon Zay Dan St. do centra som to mala na skok. Teraz mi to trvá 20 minút autobusom, no aj tak to stojí za to. Človek by si myslel, že sa to tam hemží turistami, no keďže Mjanmarsko je nové na cestovateľskej mape, za celý deň som videla piatich. Na druhej strane som stretla mladých Mjanmarčanov, ktorých som pred dvoma mesiacmi učila angličtinu. 

Napriek tomu, že bola sobota, autobus bol natrieskaný a na sedačkách pre dvoch sedeli traja. To bolo pravdepodobne preto, že výnimočne nepršalo: v sezóne dažďov si ľudia vážia momenty, kedy nemusia moknúť a vychádzajú na ulice ako mravce k jedlu. Rána majú pre mňa zvláštne čaro, vždy mám pocit, že všetci naokolo sa zobudili strašne skoro a začali svoj deň dávno predo mnou, čo ma motivuje, aby som aj ja vstávala skôr, hlavne, keď zvončeky bicyklov pod mojím oknom počujem už od pol piatej ráno.

Ulice rozdeľujú centrum na samostatné štvrte: dá sa tu nájsť indická, čínska, ulice kde sa sústredí iba predaj farieb, iba šijacích strojov, kobercov alebo iba kníh - na každom rohu sa dajú nájsť nové druhy jedlál a každou ulicou začína nová 'téma', 'kultúra', 'špecializácia'. Pôvodne som si myslela, že je to všetko náhodne usporiadané, no ono to dáva zmysel a dokonca aj pouliční predavači so stánkami na kolesách majú svoje stále miesto. 

Remeselníci, stavbári, či predajcovia, sobota je pracovný deň a všetci robia ako včeličky. Kedykoľvek som sa zastavila, aby som ich len tak pozorovala alebo spravila fotku, milo mi zamávali, povedali Hello a naznačili, aby som podišla bližšie. Málokedy sa mi stalo, aby na moju zvedavosť zareagovali negatívne. To ma posmeľuje, aby som sa nebála a na chvíľu len tak stála a pozorovala život naokolo. Práve vtedy zvyčajne nájdem momenty, ktoré stoja za zachytenie. 

Keď som videla, že raňajkové stánky nahradili stánky s tradičným mjanmarským curry, vedela som, že musí byť okolo poludnia, kedy domáci zvyknú obedovať. Ulice sa premenili na dočasné kuchyne, dym z ohňa zahalil kuchárov a ľudia začali zasadať na (ako inak) mini stoličky, aby zahnali hlad, veď na raňajky hádam už aj zabudli. 

Poobede sa začalo zaťahovať a spustil sa riadny lejak, darmo, sezóna dažďov na seba nedá zabudnúť. Ulice sa premenili na potoky a ľudia sa rozutekali hľadať prístrešky alebo pohotovo otvárali dáždniky (ktoré väčšinou aj tak neochránia, lebo dážď útočí zo všetkých strán a tak je človek premočený do nitky v priebehu pár minút). Život na trhu (ktorý sa v sobotu tiahne cez celé ulice) sa na chvíľu pozastavil. Večer, akonáhle prestalo pršať, pokračoval. 

A aká bola vaša sobota?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?