Po mojom zážitku v čínskom vlaku som síce tvrdila, že takáto skúsenosť mi na celý život stačila, no to by som nebola ja, keby som sa na také niečo nedala znova, tentoraz vo vlakoch starších ako moji rodičia, na koľajniciach ešte starších, v Mjanmarsku.
Kupovanie lístkov
Počas mjanmarského národného sviatku, Vodného festivalu Thingyan, ktorým oslavujú Nový rok a počas ktorého sa všetci domáci niekam presúvajú, sú mnohé vlaky samozrejme vopred vypredané a ja snažiaca sa kúpiť si lístok na nasledujúci deň, som si povedala, že vezmem čokoľvek. O mieste v nadštandardnej alebo vyššiej triede som mohla snívať a tak varovanie, ze v normálnej triede sú naozaj tvrdé drevené sedačky ignorujem a kupujem si lístok na 17h cestu z Yangonu do Mandalayu za 4700 kyat (3,5€). V cene lístka mám zahrnuté aj životné poistenie v hodnote 1,5 kyat, čo je 1/15 Eurocentu... No, hneď sa cítim bezpečnejšie.
Okná, dvere dokorán: IDE SA!
Vlak trúbi a my sa veľmi veľmi pomaly pohýňame z Yangonu. Sedím na tvrdej sedačke v prvom vozni, počúvam disko hudbu z mobilu prísediacich a fúka na mňa z otvorených okien a dvier, ktoré sa počas cesty nezavrú. Už teraz ma bolí zadok a neviem si nájsť polohu a to sme ešte len vyrazili. Žiaden západniar naokolo, keďže všetci normálni si rezervovali lístky vopred a sedia v nadštandardnej triede alebo v lôžkovom vozni.
Vlak pôjde a možno nie
Na vlak z Pyin U Lwin-u do Hsipaw na severe Mjanmarska sme zasa nemali problém dostať lístok do vyššej triedy s pohodlnými sedačkami, no neprešli sme ani kilometer od stanice, keď sa nám pokazila lokomotíva a my sme sa pekne krásne do stanice Pyin U Lwin vrátili, aby sme si počkali 8 hodín na novú lokomotívu. Namiesta rána sme tak vyrazili pred večerom a ľudia, ktorí si kúpili lístky na túto jazdu len aby videli známy Goteik viadukt, boli sklamaní, lebo hoci sme sa pri nadšenom: 'Pozrite sa, práve prechádzame okolo Goteik-u!' pozreli z okna, okrem pár svetielok sme videli veľkú tmu. Bolo 9 hodín v noci a do Hsipaw sme ešte mali 2,5 hodiny.
Jedlo do vlaku vopred kupovať nepotrebujete
O to, že nemám dostatok jedla som sa nikdy nemusela báť, keďže na každej stanici do vlaku naskočia ľudia (alebo sa prechádzajú pod oknom) predávajúci občerstvenie, od maličkostí, cez nápoje až po poriadne porcie rezancov, či ryže. A moji prísediaci mi tiež nejedenkrát ponúkli z ich jedla a kúpili mi dobroty. Hygiena takýchto jedál je však niekedy otázna, môjmu kamarátovi bolo z jedla vo vlaku poriadne zle, no to platí pre všetky krajiny juhovýchodnej Ázie: jedlo vám sadne a z pouličnej 'kuchyne' vám nebude zle nikdy alebo budete mať smolu a strávite niekoľko dní nonstop na záchode... Ja som len dúfala, že ten záchod vo vlaku neuvidím viackrát, ako bude potrebné.
Spánok krátky, ale intenzívny
Keď sa vonku zotmie, ľudia si ustieľajú a ukladajú sa na spánok. A ja, pozorujúc odfukujúce deti na zemi, im ticho závidím a chcem si tiež rozložiť nejakú podložku na tú špinavú zem. No netrvá dlho a môj prísediaci niekam odíde a ja sa môžem aspoň natiahnuť na mojej tvrdej sedačke. Ani nadhadzovanie a kyvotanie mi už nevadí, hlavne, že ležím. Na internete som si o cestách vlakom v Mjanmarsku čítala všeličo a výraz bumpy shaky road (hrboľatá, krivoľaká) mi utkvel v pamäti a spomenula som si naň stále keď som na mojej sedačke podskakovala aj dvadsať centimetrov.
Kamaráti počas cesty
Zadívala som sa na malého chlapčeka oproti, keď jeho kŕmiaca mama zachytila môj pohľad a zoširoka sme sa na seba usmiali. Ľady medzi mnou a domácimi sa prelomili, keď som jedného z okoloidúcich predavačov poprosila o lyžičku na moju ryžu a on sa ma lámanou angličtinou spýtal (asi) kam idem a ako sa volám a potom sa nejako rozrozprával v mjanmarčine, na čo som sa len naňho bezmocne usmievala. To posmelilo môjho prísediaceho a vymenili sme si telefónne čísla, čo som považovala za úplne zbytočné, keďže nerozprával ani slovo po anglicky. Na moje prekvapenie som dostala večer smsku v mjanmarčine, so želaním Šťastného Nového budhistického roku, ktorý práve začal.
Náhodné príležitosti v vlaku
Pri nekonečnej ceste do Hsipaw sme sa zoznámili s učiteľom Davidom, ktorý nás pozval na ich hodinu angličtiny, nech si jeho žiaci precvičia svoje konverzačné znalosti. Tak sme jeden večer strávili v spoločnosti tínedžerov, ktorí sa nás pýtali otázky typu: je tvoja farba vlasov pôvodná; prečo má každý z vás inú farbu očí; ste bohatí, keď cestujete po Mjanmarsku, atď... Ako odmenu za svoj čas sme dostali Coca Colu a vyprážaných cvrčkov.
Do niektorých vlakov turistom lístky jednoducho nepredávajú
Do južných oblastí Mjanmarska platil len donedávna zákaz vstupu turistom a pri kúpe lístka z Yangonu to Dawei mi pracovník povedal, že mi tam lístok nepredá, že mu to jeho šéf nedovolí. Tak sme sa dohodli, že mi predá lístok do Moulmein-u, kde si potom na stanici kúpim lístok ďalej. Že to nedáva zmysel, lebo viem, že v Moulmein-e lístky cudzincom do Dawei v pohode predávajú, som sa mu márne snažila vysvetliť a rezignovane som zaplatila za lístok do polcesty. Keď sme o 4 ráno zastavili v Moulmeine, mala som pol hodinu, aby som si kúpila lístok ďalej a, ako inak, nikto neprotestoval. Dostala som lístok do 'prvej triedy', čo je normálna trieda s vankúšom na sedačkách, takže môj zadok bol aspoň na mäkkom.
Keď sa vlak vykoľají
Zvyčajne hrboľatá jazda sa z ničoho nič zmenila na šialene kyvotajúcu, ľudia v panike chytali veci padajúce z regálov nad našimi hlavami a po pár minútach sme zastali. Pozriem z okna, naokolo krovie, žiadna dedina v nedohľadne a vidím, že kolesá môjho vozňa sú mimo koľajníc. 'Tak sme došli', pomyslela som si, vybrala foťák a za úškrnov domácich začala dokumentovať situáciu. No na moje prekvapenie, v priebehu pol hodiny sa domácim podarilo dostať nás naspäť na trať a my sme sa vydali ďalej iba s relatívne krátkym meškaním. Keď som videla, ako domáci kládli naspäť do vlaku drevo a železné platničky - nástroje, ktoré nás vrátili na trať - pochopila som, že takéto niečo sa evidentne stáva pravidelne.
Cestovanie vlakom v Mjanmarsku je super
Hoci je cestovanie v Mjanmarsku často náročné na čas a energiu a medzi cestami sa musíte zregenerovať a užiť si komfort normálnej postele, je plné zážitkov. S dobrou knihou a spoločnosťou som si to užila a už sa teším na ďalšiu cestu na sever do Myitkyiny, keď mi čas dovolí. Kto sa pridá?
