Cestovanie bez sprievodcu a bez plánu

Autor: Adriana Karpinska | 16.8.2014 o 15:12 | (upravené 16.8.2014 o 17:43) Karma článku: 11,73 | Prečítané:  5991x

Do Vietnamu som prišla bez plánu, s pocitom, že o kultúre tejto krajiny nič neviem a možno tak trochu s predsudkami, keďže Vietnamci boli pre mňa predavači lacného tovaru na Slovensku. Na nálade mi neprilepšilo ani to, keď ma šofér skoro nechal v reštaurácii, po tom, ako sme tam všetci pasažieri svorne obedovali. Človek by čakal, že keď je v autobuse jediný cudzinec a päťdesiat domácich, niekto si všimne, že cudzinec chýba. Nevšimol a ja som tak musela naskakovať do pohýňajúceho sa autobusu, za úškrnov domácich. No napriek tomu, a možno práve preto, som si pri nastupovaní do lietadla v Saigone povedala, že sa do Vietnamu musím vrátiť, lebo je to krajina, ktorá sa mi dostala pod kožu. 

 

Máš desať dní, vtedy a vtedy ti letí lietadlo, rob, čo chceš. D obre to bolo tak, bez žiadneho harmonogramu som si cestu prispôsobovala podľa toho, koho som stretla a kto mi čo povedal. 

Cestovanie na vlastnú päsť je vo Vietname extrémne jednoduché. Prepravovať sa dá tzv. open busmi, ktoré sú klasickým príkladom Hop-On-Hop-Off (naskoč-vyskoč) autobusu. Pre tvar krajiny, väčšina ľudí cestuje buď z juhu na sever alebo opačným smerom. Tomu je prispôsobená trasa open busov, ktoré z Hanoja do Ho Či Minovho mesta (medzi domácimi stále nazývaný starým menom Saigon) zastavujú na zaujímavých miestach, ako v historickom Hue v strede krajiny, Hoi An-e na pobreží alebo Dalat-e v horách, severovýchodne od Saigonu. Lístok stojí ~50 EUR na celú trasu, alebo menej, keď idete len časť, lebo aj to sa dá. Takto cestovať je super, keď nemáte plán a až tak veľa času, iba predstavu, ktoré miesta chcete vidieť. Otvorený ĺistok je platný 3 mesiace a vy rozhodnete, ako dlho sa na tom ktorom mieste zdržíte. Potom si už len stačí si zarezervovať sedadlo, alebo posteľ a cestujete ďalej. Áno, správne, tam sú lôžkové autobusy a je to to najdivnejšie cestovanie, no veľmi praktické (hoci vysokí ľudia mali trochu problémy sa tam zmestiť) a hlavne na dlhšie vzdialenosti sa oplatí ísť v noci, čím ušetríte na ubytovaní a zobudíte sa na novom mieste. Ja som sa z Hanoja presunula nočným vlakom do Hue a odtiaľ som šla open busmi. 

 

Na ceste som stretla odvážlivcov, ktorí sa nebáli dopravy vo vietnamských mestách, kúpili si za 300 dolárov motorku v Hanoji alebo Saigone, podľa toho kde začínali svoju Tour de Vietnam a cestovali na juh/sever. Benzín vychádza v prepočte 1€/l a s nejakými opravami je tento spôsob stále lacnejší, ako autobus, keďže motorku na koniec predali. Očividnou nevýhodou je to, že ak cestujete do Vietnamu v období dažďov, výlet na motorke nemusí byť veľmi príjemný. Začiatkom augusta, kedy som tam bola ja, bolo isté, že ma denne zastihne aspoň jedna búrka. Hneď ako začnú padať prvé kvapky, pohotoví obchodníci vyložia na pulty dáždniky a mesto sa premení na záplavu ľudí vo farebných jednorázových pršiplášťoch.  

Vo Vietname je človek bohatý a z bankomatu môže vyberať milióny. Výmenný kurz je €1= 28 000 Dong a na jeden raz sa dá z bankomatu vybrať iba 2 000 000 Dong, čo je veľmi otravné, lebo za každý výber vám bankomat vezme 20 000 Dong. Dobré hostely sa dajú nájsť už od €3 do €9 aj s raňajkami, podľa toho v akom meste ste. Za misku Phở gà/bò zaplatíte 20 000-35 000 Dong, za kávu a ovocný smoothie 25 000, za pivo 15 000 a za kokosovú zmrzlinu 12 000. Na objavovanie miest som si požičiavala bicykel za 25 000 Dong/deň a na jedeň deň som sa odvážila naplno vžiť s vietnamskou dopravnou kultúrou a požičala si motorku za smiešnych 100 000 Dongov na deň. Vôbec im nevadilo, že som na tom v živote nesedela a že so sebou nemám vodičák, dali mi prilbu, vysvetlili, čo a ako stlačiť a poslali ma kade ľahšie. Oficiálne aj tak zahraničný vodičák neplatí vo Vietname a cestovné poistenie sa na nehody na motorke nevzťahuje, takže je lepšie nedostať sa do konfliktu s domácimi, pretože vtedy sú v práve iba domáci a cudzinec znáša všetky náklady. Ale doprava vo Vietname si zaslúži samostatný blog. 

Vietnam je veľmi rôznorodý, a to som z neho videla len veľmi málo. Z uponáhľaného Hanoja sa do troch hodín dá dostať do Halong Bay, chráneného UNESCOm a preplneného výletnými loďami alebo do okolitých dediniek, kde sa dá vidieť tradičný spôsob života. Mne sa, vzhľadom na krátkosť času, nepodarilo navštíviť miesta, iné, ako tie kam chodia všetci, no vďaka bicyklovaniu do odľahlejších častí a uličiek som ochutnala doma vyrobené knedlíčky, na kolene zavinuté čerstvé spring rolls a pravú vietnamskú kávu. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?