Vo vlaku. V Číne. V pohode?

Autor: Adriana Karpinska | 31.7.2014 o 19:45 | (upravené 13.8.2014 o 7:31) Karma článku: 11,55 | Prečítané:  23296x

36 hodín vo vlaku, to bude v pohode: kúpim si lístok do ležadlového vozňa, polovicu prespím a polovicu sa s niekým zakecám. Som si myslela. Dovtedy, kým som sa nevybrala kúpiť si lístok na vlak. Týždeň dopredu, to snáď stačí. Omyl, v Číne nestačí...  A tak sa stalo, že som si v piatok poprosila lístok na vlak o týždeň v sobotu a ujo za okienkom mi povedal, že všetky tri vlaky sú na ten deň vypredané. A v nedeľu? Bol tam jeden o 12:00, ak by mi nevadilo stáť a jeden ráno o siedmej. "No stáť tých 36 hodín by mi vadilo, dajte mi ten na siedmu." "Už len tvrdé sedačky sú, môže byť?" "Môže…" Čo už, nejako to prežijem. Som si myslela… To som ešte nevedela, že vlastne rezerváciu žiadneho sedadla mať nebudem, alebo že namiesto 36 hodín to bude 54.

Sobota, deň pred cestou, 22:45

Začala som sa baliť, skontrolovala lístok a prišla na to, že môj lístok bol na sobotu ráno. Ujo za okienkom to poplietol a ja som to síce skontrolovala, ale zlý dátum som si nevšimla. Do kelu! 

 

Nedeľa, deň cesty, 4:07

Vstávam, idem na stanicu, možno sa lístok bude dať zmeniť  

6:30

Nedá sa, musím si kúpiť nový, platiť kartou nemôžem, dostatok hotovosti nemám. Do kelu opäť.  

6:35

Bankomat nefunguje, ako inak.  

6:40

Dostávam nápad, idem to skúsiť so včerajším liskom 

6:42

Kontrola pasu a lístka č. 1, výsledok: pečiatka na lístku 

6:44

Kontrola lístka č. 2, teta mi ho preštikla a púšťa ma ďalej 

6:48

Nástup do vozňa, ktorý mám napísaný na lístku, ujo pozerá nejako dlho, na lístok, na mňa, na lístok, na mňa, podáva mi lístok... Som dnu!  

6:59

Vlak odchádza zo stanice, ja sedím na cudzom mieste 

 7:30

Kontrola lístkov, zase! Tentoraz si zapisujú sedadlá a ja nielenže mám lístok zo včera, ešte aj sedím inde.  

7:32 

Idem na záchod, cestou poviem ujkovi, kde sedím, ukážem mu lístok a ako zázrakom, pri sedadle 109 nemá nikoho napisaného, píše si mňa. Dúfam, že to bolo posledná kontrola 

7:35

Na záchode to už teraz vyzerá zle, a to sme ešte len vyrazili 

9:10

Prvé dve hodinky prešli, vonku už vidno ryžové polia 

11:36 

Pre mojich prísediacich je čas obeda, všetci svorne sŕkajú vifonky 

12:11

Z reproduktorov začala hrať čínska hudba, pridáva to k atmosfére, že cestujem s jednou veľkou rodinou 

12:25

Ďalšia kontrola lístkov, zošedivievam... Dostávam fajočku na lístok, fakt dúfam, že to už je posledný krát. 

16:23

Je tu nejako živo, za mnou prebieha horlivá debata, vedľa mňa ujko a tetka chrúmu slnečnicové semienka a dookola hrá nejaká detská odrhovačka 

18:39 

Veľká zmena osadenstva, máme prestávku v Wuhan Wuchangu na rieke Yangtze. Dávam sa do reči s Cheng, čo sedí oproti a jediná v okolí vie trochu po anglicky. Ostatní, asi desiati prísediaci zvedavo počúvajú 

19:28

Záchody boli nádherné v porovnaní s tým, ako to tam vyzerá teraz 

20:00

Značka "zákaz fajčiť" zjavne nevadí tomu, čo si pod ňou práve zapálil cigaretku 

21:12

Záchod už zapácha na celý vozeň a x-tá kontrola lístkov práve prešla okolo 

Pondelok, 00:12

Vyhodená zo sedadla, ktoré mi aj tak nepatrilo, vydržala som tam celkom dlho, no... Vyberám sa na prieskum do ďalších vozňov 

00:30

Ďaleko sa ísť nedá, v uličkách sú ľudia, kašlem na to, sadám na zem 

4:28

Jeden na druhom, po zemi, v stoji; väčšina kupé pospala 

6:07

Aj ja skúšam spať po stojačky, zo zeme ma už bolí zadok. Niekomu práve hrala čínska verzia "zustanu s tebou a ja s nim, pomaly se od nej libat naucim, libat nauciiiiiim, na na na na na na na na!" 

6:38

Krajina za oknom sa zmenila na lesy, polia a občas nejaká osada 

7:19

Tetka z reproduktoru zaželala "Dobré ráno", vozík s raňajkami sa pretláča preplnenými uličkami. Aj by som si kúpila, ale čítala som, že táto vlaková strava nie je nič moc 

7:57

Prisadla som si k jednej rodinke, kde ich syn Di Xing Yo rozpráva po anglicky, tak ho otec núti, aby mi predviedol svoje znalosti 

8:28

Moji noví kamaráti mi povedali, že meškáme 4 hodiny! A sa mi zdalo, že ideme pomaly 

9:12

Po 20 minútovom čakaní na záchod vo fajčiarenskom kútiku zo mňa tiahne, ako keby som bola celú noc v zafajčenom bare 

10:53

Stojíme, lebo vonku prší a koľajniciach sú mokré. To je teda vysvetlenie. Nevyzerá, že v najbližšej dobe prestane a tak k už 5 hodinám meškania naberáme ďalšie. Do Kunmingu možno dnes prídem...  

11:17

Práve som sa stala obeťou vtipu, na ktorom sa obrovská skupinka Číňanov nasmiala do popuku a ktorý som pochopila až teraz: po vyjdení zo záchoda sa jeden spýtal,  či som tam sedela. Kedže záchod je tu klasický čínsky - na lyžiara, asi neposedím. A tak mi potom ponúkol svoje miesto na sedačke. 

11:45

Fotím sa s novými kamarátmi (aj s náhodnými pozorovateľmi, ktorí prišli iba po fotku) na novom mieste a mám prekladateľa Deng-a, takže môžem viesť konverzáciu 

11:53

Pohli sme sa na pár metrov, všetci boli vo vytržení a už opäť stojíme 

12:12

Konverzácia sa zvrtla na to, či som vydatá (klasika) a čo si myslím o tom Číňanovi, čo mi ponúkol miesto. Povedala som, že nechcem žiadneho frajera, tak snáď mi dajú pokoj 

12:39

Už sú v pohode, nepýtajú sa na somariny, kartami mi vykladajú budúcnosť - všetko dobré 

12:43

Viem dôvod meškania: dážď podmyl zem a zosunula sa pôda na koľajnice a teraz to dávajú do poriadku, vraj môžeme meškať aj 12 hodín 

13:20

Medzičasom som dostala nové čínske meno An Yu, znamená, že mi bolo "dané kamarátmi za dažďa". Milé. Vymieňame si telefónne čísla, som zvedavá, či mi niekedy na niečo budú. 

13:46

Pohýňame sa!!! 

14:25

Pohoda vystriedala napätie z toho, či sa niekedy pohneme a všetci podriemkávajú. Ja sa pozerám na povodne za oknom 

16:06

Hráme hru, kto si vytiahne žolíka, spieva. Jediná pesnička, ktorej slová som vedela, bola Tichá noc, spýtali sa ma, či je to naša národná pieseň :) 

16:32

Jeden z dvoch záchodov v kupéčku už nefunguje (akosi často spomínam záchody, ale tie sú tu kapitola sama o sebe) 

17:04

Dorazili sme do stanice, kde sme mali byť o 4:54 ráno... 

20:38

Po novom by sme mali byť v Kunmingu o 12 hodín. Sprievodca nás ale práve informoval, že tam dorazíme, z nejakého nikomu neznámeho dôvodu, zajtra o dvanástej!!! Už neviem, čo si mám o tomto myslieť a moji spolucestujúci sa nepýtajú prečo, iba pasívne prijímajú túto novú informáciu. A ja tak nič neviem 

21:21

To si robia srandu, teraz ešte kontrolujú lístky, to by mali byť radi, že do tohto vlaku ešte niekto nastúpil 

22:04

Zastavili vlak, hľadajú nejakú osobu. Bola by pecka, keby nám do vlaku nastúpil nejaký nebezpečný zločinec, mala by som námet na film potom 

Utorok, 6:51

Už to prestáva byť vtipné aj znesiteľné; čapovač na teplú vodu nefunguje, mám už len jednu vifonku a sprievodca mi práve povedal, že v Kunmingu fakt budeme okolo 12. (Mimochodom, opäť stojíme - prekvapenie?) 

7:03

Pohli sme sa, už to považujem za zázrak 

10:28

Už tretíkrát zametajú vlak a nie veľmi efektívne umývajú podlahu, všetci sa balia, v Kunmingu by sme mali byť do pol hodiny. Uvidíme...  

10:53

Sme tu, neverím, stojím na stanici v Kunmingu. Žiadne fanfáry, ale nekonečná cesta je za mnou,

A záver? Bola som pripravená, že cesta v čínskom vlaku môže byť výzvou, ale toto predčilo všetky moje predstavy. Možno by to bolo kratšie, keby som nastúpila do správneho vlaku v sobotu ráno, to sa už nikdy nedozviem, moja hlúposť. Ešteže som našla veľmi dobrých ľudí, ktorí sa o mňa starali (kupovali mi jedlo, vodu, posunuli sa na sedadle, aby som mala kde spať) a robili tak čas strávený vo vlaku príjemnejším. No viem, že to bolo prvý a posledný krát, čo som v Číne brala vlak na takúto vzdialenosť... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?