Rozhovory ako z iného sveta

Autor: Adriana Karpinska | 9.7.2014 o 10:24 | (upravené 9.7.2014 o 10:48) Karma článku: 6,80 | Prečítané:  2034x

Je veľmi obohacujúce rozprávať sa s mojimi čínskymi kolegami, kamarátmi, náhodnými okoloidúcimi alebo predavačmi, ktorí majú niekedy tak trochu iný pohľad na život a pýtajú sa otázky, pri ktorých mi myká kútikmi úst.

Keď bola Hong Fang v Dánsku, najviac sa jej páčilo, aké boli ulice krásne vyčistené a budovy prekvapivo nízke. No a keď som jej povedala, že vo väčšine miest v Európe sú vysoké budovy skôr výnimočné, ako bežné, pre ňu, čo žila celý život v Pekingu s obrovskými panelákmi, to bolo nepochopiteľné. A najväčší zážitok mala z toho, že vo vlaku, ktorý jej pripomínal metro, nemusela stáť a ešte aj boli voľné sedadlá. Opäť sa mi potvrdilo, že téma číslo jeden, keď sa reč zvrtne na metro, je možnosť sadnutia si. 

Carol chce britského priateľa, lebo sa jej páči ich prízvuk, no nie nejakého „douchebag-a”, ale takého poriadneho. A vonkoncom nie je jediná Číňanka, ktorá pokukáva po „native” chlapcoch, či už z Británie, Ameriky, Kanady, Austrálie, či Nového Zélandu, v ktorých vidia ich budúceho manžela. V domnení, že ja som tiež z jednej z týchto krajín, sa ma jeden Číňan v metre spýtal: „A ty Číňana nechceš?”, načo som mu, bez rozmýšľania, dala moju automatickú odpoveď: Bu yao! 

"Si vydatá?” ("Nie…" veľmi udivené „Prečo???"), "Máš priateľa” a "Dáš mi tvoje číslo?” je jedna z ďalších otázok, po tom, ako sa ma spýtajú odkiaľ som. (Áno, číslo chcú aj vtedy, keď nám obom je jasné, že sa určite nebudeme mať o čom rozprávať, lebo moja čínština je žalostná). Raz, keď som odpovedala, že som zo Slovenska, dostala som protiotázku „To je pri Číne, nie?”. Možno, keby som pochádzala z takej obrovskej krajiny, akou je Čína, tiež by som si myslela, že hraničí so všetkými krajinami sveta. 

A keď som si chcela zabaliť jedlo do jednej mištičky, nechápavo na mňa pozerali, ako môžem mäso miešať so zeleninou a arašidmi a trikrát sa ma spýtali, či si som istá.

Rita je vegánka, no na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby mi nepovedala, ona nemá rada chute. „Ako to? Veď žiješ v krajine, kde všetko má nejakú výraznú chuť.” „No veď práve preto jem oriešky a jedlá, ktoré nemajú žiadnu chuť, chuť mi nechutí…” a zahryzla si do melóna.

„Chceš tričko? To je okey, poď sa pozrieť dovnútra.” „Potrebuješ kabelku, mám Louis Vuitton.” „Chceš ďalší ruksak?” „Chceš topánky Converse? Za 100, za 80 pre teba.” a podobne sa ozývalo z každého jedného stánku na Silk a Yashow markete, až mi to pripadalo, ako prelaďovanie rádiových staníc. Najlepšia bola jedna zahraničná kupujúca, ktorá tam bola evidentne „doma” a hlasno dávala najavo svoju nespokojnosť: „Toto je dokonca lacnejšie ako minulý týždeň!!” Blázinec na čínskom trhu, kde ceny idú dole, čím viac krokov od nich spravíte, to sa musí zažiť. 

„Koľko chceš?" „3, za koľko?" „Povedz mi tvoju najlepšiu ponuku!” „45 za tri” „Okey, 75 za jedny, to máš (ťuk ťuk na kalkulačke) 225” „To je veľa, za toľko to kúpim doma” „150 za všetky tri” „To je veľa, to nechcem” „Aká je tvoja najlepšia ponuka?” „45 stále” „45 za jedno, 135 za všetky tri” „To je veľa, 45 vravím za všetky tri” „Aká je tvoja ponuka?” (do tretice) „45, nechceš? Nebude obchod, odchádzam” „Koľko dáš za všetky tri?” „50” (to už sa zapojil Filip) „Nie, ja moja ponuka je stále 45” „Ale ja dám 50” „OK, 50 za všetky tri…” a utrpenie bolo skončené na 50 kuai za 3 páry legín.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?