Na turistiku s ovcami

Autor: Adriana Karpinska | 24.5.2013 o 3:31 | (upravené 10.6.2014 o 7:10) Karma článku: 6,98 | Prečítané:  753x

Čím viac sa rozprávam s ľuďmi, ktorí už na Novom Zélande čo to precestovali, tým viac si uvedomujem, že ponúka toľko možností, že ich pravdepodobne ani nestihnem všetky preskúmať, kým odídem. Som presne v polovici, ale rozhodne som ani zďaľeka nevidela polovicu krajiny. Každý mi povie niečo iné, ktoré miesta máme navštíviť a prečo a čomu sa máme vyhnúť. Prirodzene, väčšinou sa názory prelínajú a to, čo nám niektorí odporučia, iní zavrhnú, takže nám nakoniec ostáva si všetko zistiť na vlastnú päsť. Zatiaľ sa nám darí, sever južného ostrova rozhodne stojí za pár dní času (my sme tam strávili tri mesiace) a národný park Kahurangi ponúka tak rozmanitú prírodu, že naša túra okolo Mt.Arthur nás len nabudila na dalšie trasy, akonáhle príde jar. Áno, prichádza zima a my sa v júli budeme lyžovať. No predtým sa chcem podeliť s pár spomienkami na jeseň.

Ovečky na turistickej trase

Ovečky na turistickej trase

Stopom na pieskový pľuvanec

 

Cesta do..?


Potom, ako sme odišli do jablčného dôchodku a po oficiálnom uvítaní jesene spojenom so zabíjačkou, sme sa vybrali za tou trochou tepla, ktorú sme si ešte mohli užiť - na, paradoxne, najsevernejšie miesto ostrova. Farewell spit je pás piesku, ktorý sa tiahne na severovýchod a ponúka krásne túry popri pobreží s výhľadom, ktorý stojí za to. Novozélandské ministerstvo pre ochranu prírody sa veľmi nenamáha vytváriť priateľské trasy voči turistom. Problémom nie je to, že by trasy neboli vynikajúco značené alebo mapy dostatočne zreteľné, ale to, že trasy vedú cez lúky a pastviny, kde sa permanentne pasú ovce alebo kravy. Nás to potešilo, pretože to bolo znakom, že Nový Zéland dáva prednosť svojim zvieratám pred, často neohľaduplnými, turistami a ponúka svojim zvieratám tie najlepšie podmienky na pastvu - v samotnom srdci národného parku. Čo na tom, že sme museli prejsť cez zablatenú lúku, pomedzi výkaly, hlavne, že ovečky sa pasú a dávajú kvalitné mlieko a vlnu! Tieto blízke stretnutia so zvieratami nás inšpirujú a na našich cestách si nenechávame ujsť príležitosť ochutnať ovčí syr, či nepasterizované kravské mlieko. Sú to mňamky. Podivné stromy

Kvôli túre popri pobreží sme vstávali o pol šiestej (teda skôr kvôli tomu, že sme stanovali na niekoho pastvine a báli sme sa, aby nás ráno neobjavili), o šiestej sme už putovali, čo sa nám vyplatilo pohľadom na krásny východ slnka ponad Farewell spit.

Farewell spit

Pred nami bola dvojhodinová túra, ktorá zbehla ako nič a my sme len nemo obdivovali tú zvláštnu krajinu okolo nás. Dostali sme sa na pláž Wharariki, kde sme, len tak mimochodom, našli bazénik s tuleňmi, ktorí si z nás nerobili ťažkú hlavu a pokračovali vo svojej zábave. To nás iba uistilo v tom, že na Novom Zélande si nemôžeme byť istí, čo sa skrýva za najbližším rohom.

 

Wharariki pláž

 

tuleňe vo svojom bazéniku

Do kolečka dokola, okolo hory

Pred týmto výletom sme pôvodne plánovali ísť na 5-6 dňovú túru, zvanú Wangapeka, no počasie nás odradilo a keďže sme boli varovaní, že ak dlhodobo prší, ľahko môže dôjsť k tomu, že nás rieka odreže z cesty a 6 dňová túra sa môže predĺžiť na neurčito, zmenili sme plány a vydali sa okolo hory Mt.Arthur.

Výhľad z Gordon Pyramid
2 dňová túra prekvapujúco zahrnula všetko možné: akciu vrtuľníka, klasické turistické chodníky, prekračovanie riek, stanovanie v závetrí na vrchole hory, varenie v luxusne vybavených chatách, výstup na Mt.Arthur, náhlu zmenu počasia ako to už na horách býva a putovanie tropickým pralesom nakoniec. Naše načasovanie nemohlo byť lepšie, ani keby sme to plánovali; hneď, ako sme zišli z vrcholu hory, začalo pršať, fúkať a zniesla sa hmla, takže vidieť na značenie terénu bol mierny problém. Podstatné bolo, že sme stihli výhľad z vrcholu, to že nás čakal zostup v hroznom počasí, bolo druhotné. Odmenou nám bola zohriata konzerva fazule a ryžovými chlebíkmi s lekvárom v chate. Našim zmrznutým žalúdkom nikdy nič nechutilo viac a nabudilo nás to na poslednú pol hodinku putovania, ktoré sa, akonáhle sme sadli do auta, skončilo obrovským lejakom.
ráno na vrchole hory

 

Došli sme na vrchol!

hmla na ceste domov

Neviem sa dočkať, keď sa opäť oteplí natoľko, že bude možné stanovať a my budeme môcť objavovať národné parky viac a viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?