Powershift 2012 - silný víkend pre Pacifik

Autor: Adriana Karpinska | 10.12.2012 o 2:41 | (upravené 10.6.2014 o 7:14) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  714x

Prvý decembrový víkend, keď nad Aucklandom konečne vyšlo slnko, sa na Aucklandskej univerzite  stretlo 700 ľudí, poväčšine z Nového Zélandu, Austrálie a pacifických ostrovov Samoa, Fidži, Solomon, Vanuatu atď. A dvaja Európania, ja a jeden Škót. Konečne som spoznala lokálnych ľudí, ktorých spája jedno: ich záujem o životné prostredie. Na vlastné oči som videla povestný tanec Haka (svoj zápas ním stále začína aj kiwi rugby tím), ktorým všetko začalo, slová v jazyku Maori, ktorým som nerozumela, fair-trade banány po celý vikend zadarmo, motivujúcich a motivovaných ľudí, ktorí si uvedomujú silu mladých ľudí v realizovaní zmien.

Koľkokrát som čítala, že ostrovy v Pacifiku kvôli topeniu ľadovcov v budúcnosti zmiznú a nevenovala som tomu pozornosť, lebo mi to bolo strašne vzdialené. Koľkokrát som počula, že je treba zastaviť globálne otepľovanie, ale pomyslela som si, že ja sama to nezastavím, a okrem toho máme dôležité organizácie ako OSN, ktoré s tým "niečo" spravia. OSN, ktorá sa už 20 rokov nevie dohodnúť na spoločnom a ráznom postupe, bola spomenutá aj na Powershift. Nie však v dobrom.

Potom, ako som tento víkend stretla ľudí, ktorých domovom sú práve ostrovy, ktoré podľa predpovedí, v budúcnosti zaniknú a čo som počula, že Nový Zéland zásoboval mestá na Filipínach pitnou vodou, keďže ju v dôsledku klimatických zmien stratili, som odrazu zistila, že už nie som od týchto miest tak nekonečne vzdialená. Čo ma počas víkendu uchvátilo bolo to, ako veľmi zapálení za jednu vec boli všetci, ktorých som stretla. Od ľudí, ktorí nemali predstavu, ako klimatické zmeny zastaviť, ale chcú pre to niečo robiť (do tejto skupiny sa realisticky zaradím aj seba), cez ľudí s konkrétnymi projektmi pre obnoviteľnú energiu a zastavenie používania fosílnych palív, až po ľudí, ktorí sa aktívne angažovali v medzinárodných rokovaniach o klimatických zmenách v Kodani, Durbane, či minulý týždeň v Dohe.

Musím sa priznať, že ja sama som bola na začiatku zmätená a s otázkami, ako vyriešiť tento globálny problém a či sa to vôbec dá. Powershift mi trochu otvorila oči a začala som rozmýšlať, čo ďalej a ako sa môžem zapojiť aj ja a každý človek okolo. Nový Zéland je krajina bez nukleárnej energie, s potenciálom na 100% získavať svoju energiu z obnoviteľných zdrojov. Vidieť hrdých Kiwiov, ktorí si uvedomujú, že spoločnými silami to môžu dosiahnuť, mi tiež dodalo elán a dala som sa do reči s ľudmi z neziskovky Generation Zero, jednej z organizácii, zaoberajúcimi sa týmito problémami svojím štýlom, ktorý sa mi zapáčil a snáď, ak všetko dobre vyjde, budem jednou z nich. Jednak pre to, aby som bola súčasťou nejakej akcie, jednak preto, lebo sa chcem inšpirovať tým, čo robia a zistiť ako to priniesť na Slovensko. Ale to je ešte ďaleká budúcnosť. Ale asi hlavne pre to, aby som nezaspala na vavrínoch a využila to, že mám aktuálne množstvo nápadov a energie.

Celý víkend bol o workshopoch, debatách, akciách, príbehoch a ľuďoch, ktorí inšpirujú. Vidieť nekonečnú energiu dredatého človeka, ktorý s nemiznúcim usmevom na perách rozpráva o tom, aké je jeho bývanie na ostrove so 100% využívaním obnoviteľných zdrojov super, je ako počúvať rozprávku, ktorá sa stala realitou a dáva nádej, že nič nie je nemožné. Jednu z mojich obľúbených citácii tohto víkendu, povedala Gen Stewart, Austrálčanka, ktorá už 7 rokov organizuje Powershift v Austrálii: Those who say it is impossible should get out of the way of those who are already doing it (tí, čo hovoria, že je to nemožné, by mali uhnúť z cesty tím, čo už kvôli tomu niečo robia). Moje workshopy o tom, ako pozitívne odkomunikovať klimatické zmeny, či ako "naverbovať" ľudí, aby sa stali akčnou súčasťou kampaní (alebo aby si aspoň uvedomili, že je treba niečo robiť), mi dali nielen nové vedomosti, ale aj nových kamarátov a nové myšlienky o tom, čo chcem asi v budúcnosti robiť. Nechcem, aby sa teraz zo mňa stala nejaká divná environmentalistka, skôr chcem niečo robiť pre to, aby naša zem vydržala aj pre budúce generácie.

Dokonca sme sa dostali do správ, keď sme spravili najväčší flashmob v krajine (http://www.3news.co.nz/Power-Shift-flash-mobs-for-climate-change/tabid/1216/articleID/279763/Default.aspx) a celá nedeľa bola o budúcich projektoch, na ktorých budeme spoločne pracovať v roku 2013. Aj keď ja netuším, kde počas nasledujúceho roku budem, je mi jasné, že chcem byť pri tom, ako ľudia na Novom Zélande a v okolí budú robiť zmeny. Práve Gen Zero má svoje pôsobisko po celom NZ a tak by bolo ideálne, ak by som bola s nimi.

Powershift síce skončila, ale nápady ostávajú a bude sa na nich pracovať. Jeden z workshopov bol o projekte podporiť bicyklovanie v Aucklande - projekt, ktorý nie je nereálny a mohol by sa zrealizovať, pokiaľ som ešte tu. Let's do some change, tēnā koutou!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?