Život na druhom konci sveta alebo kiwi na tretiu.

Autor: Adriana Karpinska | 25.11.2012 o 3:39 | (upravené 1.7.2014 o 8:41) Karma článku: 9,33 | Prečítané:  1949x

Čo si budeme hovoriť, začiatky na novom kontinente môžu byť ťažké, nikoho som nepoznala, nevedela som, čo budem robiť, ani kde budem bývať. To všetko som chcela poriešiť v priebehu prvých dvoch dní. Ha ha, veľké oči malej Slovenky.

Palmy a slnko, tie boli jedny z prvých vecí, čo som si všimla potom, ako som vyšla z letiska v Aucklande na Novom Zélande. A to bol iba začiatok, odvtedy som stihla vidieť na tvári potetovaných Maorov, nájsť si bývanie s Indmi, vidieť natáčanie Power Rangers Samurai a pracovať v luxusnej reštaurácii ako neluxusný poslíček. Ale pekne poporiadku.

môj nový domov

Hostel je fajn miesto na spoznávanie nových priateľov, ale väčšina ľudí mestom len prechádza, ja chcem v Aucklande ostať aspoň do nového roka. Orientačný seminár cez hostiteľskú organizáciu skôr vytvoril ďalšie otázky, ako ich zodpovedal: vybaviť si identifikačné číslo na platenie daní, otvoriť účet, spraviť kópiu pasu, nechcem odísť do iného mesta?, atď, no jednoducho už vtedy mi bolo jasné, že za dva dni sa tu neusadím a nezačnem normálny život. Nájsť miesto na bývanie bolo prekvapivo jednoduché, hoci bizarné a nakoniec som skončila v bytíku s 3 Indmi, ktorí varia mňam kari jedlá a jedným Thajcom a často nás navštevujú párik z Nepálu a baba z Kórey. O Slovensku samozrejme nepočuli a aj po mojom neustálom opravovaní sa ma stále pýtajú na život v Českoslovenku alebo v Prahe. Milé sú reakcie Kiwákov, ako samých seba nazývajú domáci, keď im poviem, že som zo Slovenska: "Cool". Som si úplne istá, že taktiež nevedia, kde to je, ale aspoň nadšene predstierajú.

Nový Zéland je rodiskom tohto extrémneho športu

Po zistení, že aj s univerzitou, hoci slovenskou, a niekedy ani v priebehu 3 týždňov aktívneho hľadania si v Aucklande nie je ľahké nájsť prácu, som zmenila stratégiu: začala som si užívať mesto, bola som na dennom výlete po okolí Aucklandu, s takými ako ja, čo prišli do nového mesta bez ničoho, videla som veľryby, spravila som si výlet na pláž, ktorý nakoniec nedopadol šťastne pre moje spálené nohy a navštívila som všetky mestské parky v okoĺi spolu s "túrou" na najvšší bod mesta: Mt.Eden, ktorý je vlastne obrovský kráter. V Albert Parku práve natáčali Power Rangers, o ktorých som síce v živote nepočula, ale cítila som sa byť prítomná pri niečom dôležitom. Potom ako som sa prestala naháňať prácu, som odrazu dostala dve ponuky a teraz si môžem vyberať. Nie je to samozrejme nič s univerzitným diplomom, je to klasika: reštaurácie.

Auckland je veľmi zelené mesto

Auckland je mesto, kde sa miešajú rôzne kultúry sveta, prekvapením pre mňa je, že je tu množstvo Nemcov a Aziatov a málo Juhoameričanov, či Afričanov. Každý Kiwák má niečo v rodokmeni z Maorov, ktorí sú pôvodní obyvatelia a s ktorými Angličania v minulosti viedli mnoho krvavých bojov. Vojny skončili spoločnou zmluvou a Maori sa začlenili do spoločnosti, hoci v Aucklande som videla mnoho z nich ako bezdomovcov, majú vlastnú telku a maurčina je oficiálnym jazykom v krajine.

Vianoce sa blížia, je divné cítiť vianočnú atmosféru, keď pripeká slnko a ľudia lížu zmrzlinu. Nevadí, aspoň, že budem jedna z prvých na svete, kde ich budeme ostavovať. Kia ora môj nový život! :)

 

Zmrzlinár v autíčku

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?