Nový Zéland? To je kde?

Autor: Adriana Karpinska | 10.10.2012 o 17:35 | (upravené 10.6.2014 o 7:15) Karma článku: 7,72 | Prečítané:  2087x

Toto sa ma spýtala mama, keď som doma oznámila, že som získala ročné víza na Working holidays na Novom Zélande. Otázky pokračovali: čo tam jedia (to, čo my mami, veď prišli z Európy), žijú tam Indiáni (iba Mauri, to je čosi podobné), majú tam aj tsunami (minulý rok bolo v jednom meste silné zemetrasenie, čo zničilo kostol, považovaný za symbol mesta, hm), atď. Taťo iba pokrútil hlavou, na moje výmysly si už zvykol. Odvtedy prešlo 5 mesiacov, čas, za ktorý to moja rodina mohla spracovať a ja sa s tým zmieriť. :)

Bolo to celkom spontánne rozhodnutie, nakoľko som bola v poslednom ročníku výšky a nemala som predstavu, čo chcem po jej skončení robiť. Jedno som vedela, nechcem ešte nastúpiť do práce typu: pon-pia, 8-16, bez toho, aby som si bola 100% istá, že to čo robím, skutočne robiť chcem. Možno si tým istá nebudem nikdy, neviem, zistím. A tak som si vymyslela, že potrebujem získať certifikát z angličtiny, aby som mala oficiálne na papieri, že sa týmto jazykom dohovorím, a prípadne, ak by som potom šla do zahraničia na PhD alebo Masters degree, tak sa mi to určite zíde. Kam inam, ak nie do jednej z krajín, kde je angličtina oficiálnym jazykom? Aby som si pokryla výdavky potrebovala som získať aj pracovné povolenie, nech tam len nemíňam peniaze, ale aj zarábam. Kanada vypadla z rozhodovania, tam majú Slováci kvótu pribl. 100 ľudí, ktorí môžu ísť na program Working holidays a tá sa vyčerpala niekedy v polke januára, v USA je zložité získať povolenie na prácu, ak práve nie ste génius alebo vás nutne potrebujú, Veľká Británia je blízko a tak ostala Austrália a Nový Zéland. V máji po prvýkrát novozélandská vláda otvorila program Working Holidays pre Slovákov, s kvótou 100 a tak som si povedala, idem na Nový Zéland, podala o tento program žiadosť, získala víza a môžem tam jednak študovať angličtinu a spraviť si certifikát a jednak pracovať, čo je fajn. Čas, kedy odlietam sa blíži, 4.11 odchádzam a o dva dni neskôr (s posunom času a kilometrami) budem v Aucklande. Popravde, neviem si seba predstaviť na opačnom konci zemegule, v meste, kde nikoho nepoznám, ale zase na druhej strane, nie som prvá ani posledná, ktorá sa na toto dala. Žiadna cestovná horúčka ma zatiaľ nechytá, iba panika, že niečo doma zabudnem, ale aj na to som si už za tých pár rokov s mojím minicestovaním zvykla a pravidlom, že to, čo nemám - nepotrebujem, sa plne riadim. A preto, ďalšie príspevky budú o tomto mojom dobrodružstve, ak viete o niečom, čo si bezpodmienečne musím vziať na Nový Zéland, okrem sieťky na hlavu proti pieskovým muchám, ktorých tam je ževraj neúrekom a sú dosť otravné, budem sa tešiť, ak mi poradíte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?